Kostoly a úrady – Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Svodín


Adresa:
Kostolná 6, 943 54 Svodín, 943 54 Svodín

Inštitúcia:
Rímsko-katolícka farnosť

Tel.:
036/7594184

Otváracie hodiny:
Adresa kostola: Kostolná 2, 943 54 Svodín


Výsledky archeologických výskumov dokázali, že územie obce bolo osídlené už na začiatku doby kamennej. Prvé vykopávky sa uskutočnili na Busahegyi, ktorý sa stal najvýznamnejším náleziskom; našli tu kamenné nástroje, ktoré mali niekolko tisíc rokov. Objavili tiež stopy osídlenia, ktoré vzniklo v 4. tisícročí pred n. l. Koncom 4. tisícročia Busahegy zostáva opustený, ale v polovici 3. tisícročia vznikli na tomto území ďalšie dve osady. V 4. storočí pred n. l. prišli sem Kelti, prvá známa skupina tu žijúcich obyvatelov. V 1. storočí n. l. sa územie stalo provinciou Rímskej ríše. V 5. storočí sa tu objavili Húni, ktorých považujú za predkov dnešných Maďarov. Po nich prišli Avari, neskôr – v 8. storočí – moravskí Slovania, ktorí sa už zaoberali polnohospodárstvom. Maďari sem prišli na konci 9. storočia a usídlili sa na oboch brehoch Dunaja.Čas vzniku obce a pôvod jej mena dodnes nie je objasnený, vieme však, že v roku 1156 osada už existovala a volala sa SCHEUDEN. V roku 1242 ju obsadili Tatári; po ich odchode král Béla IV. privolal do obce nemeckých a slovenských osadníkov. Prišlo zhruba 40-50 nemeckých rodín, a týmto sa obec vlastne rozdelila na dve časti; „maďarskú“ časť začali volať Unngarica Villa Sceudin, „nemecká“ časť dostala meno Theutonica Villa Sceudin.Medzi dvomi svetovými vojnami pokračovalo delenie obyvatelov podla majetkových pomerov. V tom období bola celková rozloha svodínskeho chotára približne 10 tisíc katastrálnych jutier. Najviac pôdy vlastnila katolícka cirkev: patrili jej Ivánhalma, Rendeskút a pusta Hidegvölgy, čo spolu predstavovalo zhruba štvrtinu z celkového katastru obce. Pomerne velké pozemky vlastnili aj farár, kantor a notár. Čo sa týka rolníkov, najbohatšia bola rodina Jánosa Seresa, ktorá vlastnila 100 katastrálnych jutier. Niektorí gazdovia vlastnili ešte 40-60 k. j., prevažná časť rodín však hospodárilo na pôde o rozlohu 5-30 k. j. Tí, ktorí mali menej, prenajali si pôdu od farára, kantora alebo notára. Asi 20 % obyvatelstva však nevlastnilo pôdu vôbec; títo obrábali rúbaniská alebo nepoužité parcely iných

Galéria