údaje Leží v Bytčianskej kotline na terasových náplavoch Váhu. Chotár je zalesnený len vo vyšších polohách. Boli tu sídliská halštatské a slovanské z doby poveľkomoravskej. Obec sa spomína v r. 1193, v r. 1318 tunajšie mýto. Patrí k najstarším písomne doloženým obciam na Slovenku. Patril panstvu Považská Bystrica, v r. 1685 dostala obec jarmočné právo, právo varenia piva a pálenia liehu. V r. 1598 mala 52 domov. Zaoberali sa prácou v lesoch, drotárstvom a remeslami. V minulosti bol v obci pivovar, v 19. stor. píla a začiatkom 20. stor. továreň na papierové výrobky. Centrum obce tvorí neskorogotický Kostol sv. Gala opáta, postavený na mieste starého dreveného kostola v r. 1799. Jeho renesančná predstavaná veža pochádza zo staršej stavby z obdobia okolo r. 1600. Zaujímavosťou kostola sú v obvodovom múre zamurované náhrobné kamene zo 16. - 17. stor. Cennou pamiatkou je gotický kalich z 15. stor. K historickým pamiatkam patrí budova kaštieľa, postavená v 1. polovici 19. stor. Pozoruhodná je budova pošty, pôvodne renesančná zo 17. stor., prestavaná v 18. stor. Obec je rodiskom autora prvého slovenského románu J. I. Bajzu. Na jeho rodnom dome je pamätná tabuľa, v obci pamätník s bustou. Narodil sa tu aj J. Chryzostom Hanulík, piarista, gymnaziálny profesor a básnik, J. Dúbravka, učiteľ, kronikár, ovocinár, včelár. Organizoval bábkové divadlá a sám bábky aj vyrábal. V obci stojí nepretržite od r. 1930 socha generála M. R. Štefánika, postavená na mieste jeho mohyly z r. 1919.