Kostoly a úrady – Kostol Božského srdca


Inštitúcia:
Rímsko-katolícka farnosť


Po cirkevnej stránke obec Lehôtka pod Brehmi podliehala pod rímsko­katolícku farnosť v Horných Opatovciach, kde bol aj kostol. Podľa záväzku z roku 1804 bola obec Lehôtka pod Brehmi povinná opatovskému farárovi ročne platiť za sobáše, pohreby, krstiny 16 zlatých a za každú rodinu l sliepku. Tento záväzok v mene obce uzavreli a podpísali richtár obce Juraj Mikuláš a boženík Ján Magula. Lehôtka pod Brehmi pravdepodobne do roku 1913 nemala kostol. V roku 1714 občania vystavili zvonicu a umiestnili na nej zvon vážiaci 90 funtov. Zvonica bola umiestnená pred domom č. 17 rodiny Tomaje. Bola rozobraná vroku!913 po výstavbe miestneho kostola. O stavbe kostola na vlastné náklady obce sa rozhodlo až v roku 1912. Obec dala pozemok s príspevkom 500 korún. Staviteľom bol Jozef Krkoš z Banskej Štiavnice. Základy kostola boli položené v auguste 1912 a v novembri 1913 bola výstavba ukončená. Kostol spolu so zariadením stál 22 000 korún, ktoré občania zozbierali medzi sebou, získali predajom dreva z urbárskej hory, dobrovoľnými brigádami pri stavbe, dovozom materiálu a pod. Stavba kostola je neogotická, jednoloďová so segmentovým uzáverom s predstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou s lunetami. Vonkajšia architektúra je v historizujúcom slohu. Kostol vysvätil banskobystrický kanonik A. Groš. Biskup v tomto novovytvorenom kostole povolil ročne odslúžiť len 6 omší. Občania s tým nesúhlasili a vyjednávali. Výsledok vyjednávania sa ustálil na tom, že hornoopatovský farár vykoná mesačne jedenkrát omšu v nedeľu, šesť omší sviatočných a 2 omše cez týždeň v priebehu roka. Za každú omšu platili obyvatelia 20 korún a hradili náklady na dovoz a odvoz farára. Kostol je zasvätený Božskému srdcu.

Galéria