Kostoly a úrady – Gelnica-kostol


Adresa:
Slovenská 11, 056 0 Gelnica

Inštitúcia:
Rímsko-katolícka farnosť

Mobil:
(0908)126 874

E-mail:
kundrik.jan@zoznam.sk

Web:

Kontaktná osoba:
ThLic. Ján Kundrík, farár


Najstaršie údaje o Rímskokatolíckom kostole vo farnosti Gelnica pochádzajú z 13. storočia. Bol to gotický kostol zasvätený svätej Kataríne, patrónke baníkov, pravdepodobne patril dominikánom, ktorí mali svoj kláštor na kláštorskej ulici, teda na dnešnom baníckom námestí. Dominikáni ho vlastnili okolo roku 1280. Profesor Dr.Špirko tvrdí, že kláštor dominikánov v roku 1446 zanikol a kostol sa pomaly zrútil.

1.
2.
3.

Terajší kostol pochádza z konca XIV. storočia a je zasvätený Panne Márii Nanebovzatej. Podľa dohadov dnešná sakristia kostola bola vraj svätyňou, alebo predchádzajúcim gotickým kostolom. Jej masívne rebrá poukazujú na starší vek, ako je vek kostola. Rebrá sa na strope schádzajú do ružíc, jedna je zdobená veľkonočným baránkom ostatné dve ornamentami. Keď sa Gelničania rozhodli budovať svoj nový kostol, chceli aby svojim priestorom a vonkajším tvarom prevyšoval iné spišské kostoly. Kostol najlepšie ukazuje ako šľachetne zápasili medzi sebou všetky spišské mestečká. Sama svätyňa svedčí o tomto úsilí. Je neobyčajne dlhá a jedna z najširších spišských svätýň. Vo svätyni sú zaujímavé najmä polostĺpy. Dvíhajú sa do trojmetrovej výšky a predsa majú v sebe čosi ojedinelého. Každé klenbové rebro malo po polostĺpe zbehnúť až na podlahu v takej forme, akú malo na klenbe. Nevieme, prečo pôvodný plán nebol úplne zrealizovaný. Polostĺpy takto dostali príporami rebier hruškovitého profilu bohaté článkovanie. Vedľa oltára na pravej strane svätyne sa nachádza menšie pastofórium (obr.1) a kamenné trojsedadlové štalum (sedadlo), rozdelené štyrmi stĺpmi (obr.2). Hlavice stĺpov ako aj nad lavicami nadstavené vimperky s kružbovou ozdobou sú plodom XIV. storočia. Vimperkom chýbajú fialy a celý štalum končí v tej istej výške ako nedokončené zväzkové polostĺpy, čo je príliš nápadné, prečo aj toto zostalo nedokončené. Musíme predsa priznať, že polygonálne zakončená svätyňa a jej štvorpoľná krížová klenba je dobrou staviteľskou prácou. To isté musíme povedať o pastofóriu (obr.3), ktoré je druhým najväčším na Spiši a predstavuje spišskú gotiku XV. storočia. Stojí na špirálovite točenom podstavci, ktorý má hranate zdobenú pätu. Spoj podstavca a svätostánku zakrýva foremný gotický vlys. Nad dvierkami svätostánku v tympanone s oblúkom sú anjelíci s nástrojmi umučenia. Pastofórium vyrastie ešte dva razy a vrcholí v dôstojnej fiale, ozdobenej krabmi. Vo vrchnej časti pod fialou sa nachádza kamenná socha svätej Barbory

Loď kostola je stavaná neskôr a architektonicky sa nevyrovná svätyni. Je zaujímavé, že stredná loď je užšia ako svätyňa, má ťažkú klenbu, napodobňujúcu gotické sklopenie. Pôvodnú krížovú klenbu majú iba bočné lode. Vežu kostola stavali v rokoch 1743 - 1746. V tomto čase malo mesto 6 000 obyvateľov. Vežu do terajšej výšky dostavali v rokoch 1867 až 1869.

4.
5.
6.
7.

Zariadenie kostola je neogotické, pochádzajúce z konca 19. storočia. Z gotického zariadenia sa zachovala iba krstiteľnica (obr.4) zo XIV. storočia. Oltáre sú dielom majstra Dominika Demetza. Hlavný oltár (obr.5) má výšku 17. metrov a v strede sa nachádza socha Panny Márie (obr.6), ktorú anjeli sprevádzajú v oblakoch do neba. Oltár je bohato zdobený ornamentami, dvoma obrazmi a siedmymi sochami. Obrazy predstavujú obetovanie Izáka, Veľkňaza Melchizedecha, sochy sv. Štefana kráľa, sv. Imricha, sv. Alžbety, sv. Mikuláša, a sv. Klementa, pápeža. Bočné oltáre so sochami Srdca Ježišovho a Panny Márie so svätým Dominikom, oltár sv. Jána Nepomuckého a sv. Alžbety Uhorskej. Pod chórom je výklenok z kamenných kociek so sochou Panny Márie Lurdskej(obr.7). Na klenbe kostola sú obrazy - výjavy zo života Panny Márie a erb mesta, rieka Hnilec, štôlňa, hrad Turzov a pelikán kŕmiaci svoje potomstvo, baník s kladivkom a želiezkom. V bočných lodiach sú dva nástenné obrazy, sv. Helena s nájdeným krížom a dobový výjav zo života baníkov a ich rodín so svätým Klementom, pápežom, ktorého si uctievali tiež baníci ako svojho patróna.

Kostol užívali po reformácii od roku 1517 evanjelici až do roku 1671 kedy sa vrátil späť katolíkom zásluhou prepošta Bársonyho. Kostol stojí na návrší kopca, je opevnený múrom a vysoká veža je dominantou mesta, takže je viditeľný z každej cesty vedúcej do mesta. Do areálu kostola sa vstupuje dvoma bránami a zdobeným betónovým schodišťom, ktoré vedie aj do farskej budovy, pôvodne bolo drevené a kryté šindľom. Faru nadstavili o poschodie v roku 1774.

Celý interiér kostola dostal na konci minulého storočia nový vzhľad, maľbou, mramorovou dlažbou, novými lavicami, novými gotickými oknami, zmodernizovaním celej elektrifikácie, ústredným kúrením, plynofikáciou, statikou, ktorou sa spevnili múry a klenby a celá strecha bola pokrytá medenou krytinou. Previedla sa generálna oprava organu.

Hoci Gelnica na Spiši nie je najznámejšia, svojím kostolom najväčším v Hnileckom regióne, upraveným v duchu obnovenej liturgie, priťahuje veriacich širokého okolia a mnohých návštevníkov a turistov.


podľa prameňov
spracoval ThLic. Ján Kundrík

Galéria