Kostoly a úrady – Františkánsky kostol a kláštor


Adresa:
Hurnova 14, 010 01 Žil Zilina

Inštitúcia:
Rímsko-katolícka farnosť

E-mail:
peter.jankech@gmail.com

Otváracie hodiny:
Nedeľné sväté omše
06:00; 08:00; 11:00;
Sväté omše vo všedný deň
15:30 [Po,Ut,St,Št,Pi];
Sväté omše na prikázaný sviatok vo všedný deň*
06:00; 08:00; 15:30;


Hoci príslušníci Rehole menších bratov - františkánov - prišli do Žiliny v roku 1704, barokový kostol a kláštor začali stavať až v roku 1723. Tieto objekty postavili za mestskými hradbami, čo malo symbolizovať spätosť františkánov sa jednoduchým ľudom. V roku 1726 dokončili stavbu kostola a vežu pristavili ku kostolu v roku. 1728. Celú stavbu dokončili v roku 1731. Keďže kláštor nemal miesto na pochovávanie svojich členov, postavili pod kostolom aj krypty. Predovšetkým to bola krypta za hlavným oltárom pod \"hriešnicou\", kde sa spovedalo (dnešná sakristia). Krypta je rozdelená na pravú (epištolovú) a ľavú (evanjelovú) časť. Vchod do nej prikryli náhrobným kameňom s rozmermi 180 × 100 cm. Každá strana je rozdelená na tri oddelenia - horné, stredné a spodné -, v ktorých sú jednotlivé lokuly (miesta pre pozostatky mŕtvych na spôsob pece). Oddelenia majú po štyri lokuly, len spodné ich majú päť. Pochovávali tu však aj do zeme. Z tejto krypty odbočuje chodba do neveľkej krypty pod vežou, ktorá bola kostnicou. Do roku 1878 tu pochovali osemdesiatšesť rehoľníkov. Potom ich už pochovávali na mestskom cintoríne na Šefranici. Pochovali tu aj tridsaďsedem svetských osôb vrátane jedného diecézneho kňaza. Pre pochovávanie svetských ľudí vybudovali kryptu aj pod Kaplnkou Panny Márie Loretánskej. Tu pochovali dvanásť ľudí. Okrem toho uložili niekoľkých ľudí aj v kostole do zeme, medzi nimi aj mestského kata. Moravská grófka Katarína Barbora SCHIDLINSKÁ, rodáčka z Hôrok, poskytla na stavbu kostola sumu 7000 zlatých a kostolu darovala cibórium. Táto skutočnosť zrejme viedla k tomu, že kostol zasvätili sv. Barbore. V kostole sú dva organy, ktoré vytvoril staviteľ organov Fr. Peregrin WERNER, OFM (1696-1771). Veľký je na chóre (empore) a druhý - malý - je zabudovaný na bokoch hlavného oltára a hrací stôl má v oratóriu za hlavným oltárom nad sakristiou - na úrovni poschodia. Toto oratórium pôvodne slúžilo na vykonávanie spoločných modlitby rehoľníkov. Dňa 21. júna 1848 zničil obrovský požiar takmer celú Žilinu. Živel obišiel iba niekoľko domov na Kálove a na Predmestí. Kostol a kláštor františkánov však ostali ohňom nedotknuté. Veľmi hodnotné je vnútorné barokové zariadenie chrámu - oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Obraz hlavného oltára v roku 1891 namaľoval P. Konrád ŠVESTKA, OFM (1833-1907). Oltárny obraz zobrazuje sv. Barboru. Na tomto obraze je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku, a to v takej podobe, ako v čase namaľovania obrazu vyzerala - bez strechy. Nad týmto obrazom je menšia maľba s výjavom mučeníckej smrti - sťatia - sv. Barbory. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka. V roku 1913 opravovali v Kostole sv. Barbory menší organ, ktorý je zabudovaný v oltári a patrí k chóru za oltárom. V roku 1916 robili úpravy v žilinskom kláštore františkánov - na chodbách kláštora kládli dlažbu. Na podeste schodiska na chórus to označuje nápis v dlažbe - \"1916\". Z iniciatívy žilinského gvardiána P. Irenea Alexandra PETRAŠOVIČA, OFM (1880-1972) pristavili v roku 1924 druhé poschodie františkánskeho kláštora v Žiline. Umiestili v ňom kaplnku pre študentov, byty pre profesorov i pre študentov a aulu na prednášky.

Galéria