Kostoly a úrady – Farský kostol sv. Ondreja


Adresa:
Papradno 1085, 018 13 Papradno

Inštitúcia:
Rímsko-katolícka farnosť

Tel.:
(042) 43 93 356

E-mail:
papradno@fara.sk

Web:

Kontaktná osoba:
Mgr. Jozef Hlinka, farár

Otváracie hodiny:






Farský úrad



Úradné záležitosti na farskom úrade môžete vybaviť najlepšie v týždni po sv. omši. Keď sme prítomní, vybavíme vás kedykoľvek.

Termín návštevy môžete dohodnúť aj telefonicky.


Sobáš nahláste najmenej 3 mesiace vopred. (Ak niektorý zo snúbencov nemá prijaté základné sviatosti - krst, birmovanie a Eucharistia - a chce ich prijať pred sobášom, je potrebná dlhšia príprava.) Sobáš má byť vo farnosti, z ktorej pochádza snúbenica alebo snúbenec. Patrón farnosti – sv. Ondrej Sv. Ondrej (Andrej) bol apoštolom. Narodil sa približne v tom istom období ako Ježiš Kristus a pochádzal z Betsaidy v Galileji v Palestíne. So svojím mladším bratom Šimonom, neskorším apoštolom Petrom, žil v Kafarnaume pri Genezaretskom jazere. Obaja bratia boli rybári. Z tohto dôvodu sa sv. Ondrej stal neskôr patrónom rybárov a obchodníkov s rybami. Sväté písmo spomína menovite sv. Ondreja na viacerých miestach. Sv. Ondrej bol najskôr učeníkom Jána Krstiteľa. Ježiš ho ako prvého povolal za svojho učeníka (Mt 4, 18-20; Mk 1, 16). Keď sa rozhodol Ježiša nasledovať, priviedol k nemu aj svojho brata Šimona (Jn 1, 35-42). V zoznamoch apoštolov, ako ich uvádzajú evanjeliá (Mt 10, 2-4; Mk 3, 14-19; Lk 6, 13-16), sa meno sv. Ondreja uvádza medzi prvými štyrmi. Osobitne sa spomína jeho účasť na nasýtení piatich tisícov ľudí (Jn 6, 1-13), pri uzdravení Šimonovej testinej (Mk 1, 29-31), v rozhovore s Ježišom o konci čias (Mk 13, 3) a v epizóde o Grékoch, ktorí sa chceli stretnúť s Kristom (Jn 12, 22). Spomínajú ho aj Skutky apoštolov pri opise spoločnej modlitby prvej cirkevnej obce (Sk 1, 12-14). Správy o jeho živote sú dosť hmlisté a vychádzajú skôr z tradícií, než z vierohodných údajov. Po Ježišovom nanebovstúpení údajne ohlasoval evanjelium v Malej Ázií, medzi Skýtmi v okolí Čierneho mora a dokonca v Kurdistane a Gruzínsku. Jestvuje legenda o jeho ceste do Etiópie. Podľa vierohodných správ pôsobil v Patrase v južnom Grécku. Okolo roku 60, za vlády Neróna, bol zatknutý miestodržiteľom Egeom. Ten ho nútil, aby slúžil pohanským bohom. Sv. Ondrej túto modloslužbu odmietol, preto bol odsúdený na smrť na kríži. Podstúpil mučenícku smrť na kríži tvaru písmena X, ktorý sa od tej doby nazýva „ondrejský kríž“. V 4. storočí boli ostatky sv. Ondreja prenesené z Patrasu do Carihradu. Podvrhnutý rukopis z raného stredoveku mu pripisuje založenie carihradskej cirkvi. Úmyslom bolo vytvoriť akúsi protiváhu pevnejšiemu postaveniu Ríma ako miesta, kde sa nachádzali pozostatky apoštolov Petra a Pavla. Po páde Carihradu (Konštantinopol, dnešný Istanbul) preniesli križiaci telesné ostatky sv. Ondreja do Amalfi, južne od Neapolu, kde sú uložené v Dóme sv. Ondreja, v krypte pod oltárom arabsko-normánskej baziliky. Tomáš Paleologos dal v roku 1462 pápežovi Piovi II. hlavu sv. Ondreja. Tá sa stala jedným z najcennejších pokladov Chrámu sv. Petra v Ríme. Pápež Pavol VI. túto vzácnu relikviu vrátil v roku 1964 späť do Patrasu. Kult sv. Ondreja je všeobecne známy už od 6. storočia. V kalendári je jeho sviatok 30. novembra, prenesenie jeho pozostatkov 9. mája. Je patrónom Ruska a Škótska, na britskej vlajke ondrejský kríž predstavuje Škótsko. Sv. Ondrej býva znázorňovaný v pokročilom veku, s dlhými šedivými vlasmi, opretý o kríž. Jeho ikonografickým symbolmi sú kríž tvaru X, rybárska sieť, ryba a povraz.

Galéria