Kostoly a úrady – Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky


Inštitúcia:
Pravoslávna farnosť

Kontaktná osoba:
prot. Mgr. Juraj Čokina

Otváracie hodiny:
BOHOSLUŽBY SA V NEDEĽU VYKONÁVAJÚ NASLEDOVNE:
=> utiereň o 8: 00 hod.
=> svätá liturgia o 9: 00 hod.
=> večerňa o 14: 00 hod.


Prvá zmienka o obci Jarabina v dejinách bola uvedená v listine spišského župana Villermusa dňa 20. júla 1329, ktorý potvrdzuje, že Šoltys Matej syn Suchota kúpil od predchádzajúceho Šoltysa Hencha šoltystvo v obci Jarabina (uvedená ako Gyerimp), patriace ľubovnianskemu panstvu. V ľudovej reči bol tento názov Orjabina, ktorý sa zachoval dodnes. Podľa tejto istiny možno začiatky obce vrátiť do roku 1310, keď sa posunula hranica medzi Uhorskom a Poľskom na sever, vtedy vtedy ľubovnianske panstvo tu začalo zakladať obce. Zakladali ich na tzv. „šoltyskom práve“, t.j., že istý človek dostal určité územie s úlohou nájsť ľudí, ktorí by sa na ňom usadili a pôdu skultivovali. Šoltys bol dedičným richtárom obce a mal v nej isté práva. Cez obec viedla obchodná cesta, nazývaná aj „jantarová“, po ktorej bol dopravovaný jantár od Baltického mora na juh, aby na spiatočnej ceste na sever bolo dovezené víno. Obec sa nachádza v hornatom kraji 4 km na sever od Starej Ľubovne. Obcou preteká potok „Malý Lipník“. Na jeho hornom toku sa začína Jarabinský prielom, pod bradlom „Baraní roh“ a končí sa pod „Lysou skalou“. Je chráneným pásmom prírodnej rezervácie spadajúcej do Pieninského národného parku. Podľa posledného sčítania ľudí sa k pravoslávnej cirkvi prihlásilo 520 veriacich. Od roku 1329 až do roku 1774 nie je známa žiadna písomná zmienka o veriacich obce a chráme. Zaujímavosťou je že sa tak stalo až rok po prevedení majetkov a chrámov pravoslávnej cirkvi na gréckokatolickú uhorskou panovníčkou Máriou Teréziou, na základe dekrétu č. 3412/1773. Podľa ústneho podania bol v obci drevený pravoslávny chrám, ktorý v roku 1803 bol premiestnený do obce Hraničné. Na jeho pôvodnom mieste bol v rokoch 1803 – 1809 postavený nový murovaný. Až do roku 1990 bol vo vlastníctve cirkevnej obce, kedy po „nežnej“ revolúcii bol zákonom SNR prevedený do vlastníctva gr. kat. cirkvi. Po dohode s vládou SR boli pravoslávnej cirkevnej obci poskytnuté finančné prostriedky na výstavbu nového pravoslávneho chrámu. Keďže ich výška postačovala len na realizáciu hrubej stavby, zásadnou mierou na dokončení chrámu sa zaslúžili veriaci obce a rodáci obce žijúci v USA. Základný kameň chrámu bol posvätený 4. 8. 1996 Jeho Blaženstvom ThDr. Nikolajom, arcibiskupom prešovským, metropolitom Českých krajín a Slovenska a o rok na to bol chrám aj dokončený a vysvätený. V rokoch 1997- 1998 bol v chráme postavený ikonostas ukrajinským ikonopiscom a majstrom Vasilijom Zajšlym za finančnej podpory veriacich obce, rodákov obce žijúcich v USA a predsedu vlády SR. V roku 2004 bola započatá maľba chrámu ruskými ikonopiscami pod vedením prof. Vladimíra Ščerbinina z Moskovskej akadémie slavjanskej kultúry. Chrám je zasvätený „Zosnutiu Presvätej Bohorodičky (Uspenije Presvjatoj Bohorodici). Druhým sakrálnym objektom pravoslávnej cirkevnej obce je kaplnka na hôrke „Háj“. Jej história je úzko spätá s tzv. „Legnavským monastírom“. Zbierka ruských historikov z roku 1843 hovorí, že uhorský kráľ Róbert Karol v roku 1323 venoval Filipovi Drugetovi ako dar kraj okolo plavečského a ľubovnianskeho zámku. Tam je spomínaný aj Legnavský monastír, ktorý bol postavený z dreva a bol zničený Tatármi. Z tohto monastíra utiekli mnísi do Mníšku nad Popradom a odtiaľ do jarabinských hôr. Piati z nich sa usadili na skale nazývanej „Stenovačka“, pri hôrke Háj. V zime slúžili za stravu a nocľah v obci Jarabina. Jedného dňa po návrate z dediny našli jedného svojho spolubrata mŕtveho pod skalou s knihou v ruke. Pochovali ho na lúčke Háj, kde neskôr postavili „keliu – modlitebňu“. Od vtedy bola táto lúčka v povedomí ľudí vnímaná ako posvätná. Jedného dňa na túto lúčku tajne zahnal svoje stádo občan Jarabiny Vasiľ Medveckij – Griniv a pri kaplnke zaspal. Mal sen alebo videnie Matky Božej, ktorá mu povedala aby predal voly a na tomto mieste postavil novú kaplnku. Túto udalosť však zatajil a rozhodol sa predať voly s úmyslom, že si peniaze ponechá pre svoju potrebu, čo sa mu však nepodarilo, pretože voly mu do roka uhynuli. Vtedy sa zdôveril so svojím videním a splnil o čo bol Matkou Božiou žiadaný. Vychoval iný pár volov a po ich predaji postavil na hôrke Háj novú kaplnku. Až do súčasnosti sa v kaplnke odbavujú lokálne odpustové slávnosti na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky s posvätením vody v studničke vzdialenej 150 m pod kaplnkou, ktorá je jej súčasťou.

Galéria


Pridal: PetoReni

Pridal: PetoReni