Kostoly a úrady – Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky


Adresa:
c.169, 059 17 VERNÁR

Inštitúcia:
Pravoslávna farnosť

Tel.:
052/779 71 44

Mobil:
0903 966 309

Kontaktná osoba:
prot. Mgr. Ján Novák


Z histórie obce VERNÁR Horská obec Vernár leží na východnom okraji Nízkych Tatier pod Kráľovou Hoľou v doline Vernárskeho potoka. Hornatý a zalesnený chotár leží v nadmorskej výške 778 m, 19 km na juh až juhozápad od Popradu. Jeho poloha predurčovala obyvateľov Vernára predovšetkým k pastierstvu a k práci s drevom v bohatých lesoch. Aj v písomných prameňoch - listinách, územie , na ktorom neskôr vznikla obec, sa uvádza ako \"les nachádzajúci sa medzi (Kráľovou) Hoľou a cestou do Brzotína\". Tento les daroval uhorský kráľ Ondrej III. roku 1294 magistrovi Eliášovi, synovi komesa Farkaša (Wolfganga) \"de Jurčák\". Les dal potom Eliáš k dispozícii Vemerovi, synovi Hanuša zo Žakoviec, ktorý okolo roku 1295 založil obec Vernár na nemeckom práve. Roku 1310 sa už spomína prvýkrát Vernár ako \"obec Vernerova\" (villa Verneri). Ešte v tom istom roku daroval komes Eliáš z rodu Gorgeyovcov obec Vernár (spolu s lesom a neďalekou osadou Falkensteim) kartuziánskemu panstvu a ku Gemeru. V roku 1657 dal palatin Vešeleni Vernár do zálohy Spišskej Kapitule, ktorá ho vrátila až roku 1700. Z ďalších významnejších majiteľov muránskeho panstva i Vernára je potrebné spomenúť Koharyovcov, významných podnikateľov v hutníctve a železiarstve v Uhorsku. Obyvateľstvo obce tvorili valašskí kolonisti, pastieri a tiež vojaci kapitána Bakšša, ktorý mal vo svojom vojsku mnoho \"starovercov\", čiže pravoslávnych. V rokoch 1284 - 1301 obec patrila pod spišské pravoslávne biskupstvo, ktoré spravoval biskup Jakub. V roku 1548 gróf Mikuláš zo Salmu zvíťazil nad Bakššom a ako protestant chcel celý kraj previesť na luteránsku vieru. Nastal tvrdý boj, v ktorom sa východní staroverci stretli s protestantmi. Obyvatelia obce Vernár sa pevne držali pravoslávnej viery počas vlády luteranizmu i počas katolíckej protireformácie. Veriaci zachovali východný grécky) obrad a nazývali sa pravoslávnymi. O tom svedčia staré bohoslužobné knihy. Svoje ťažkosti predkladali Bohu v drevenom chráme zasvätenom sv. apoštolovi a evanjelistovi Lukášovi. Dňa 10. októbra 1636 pravoslávna veriaca z Vernára, menom Marta Eliášova, bola žalovaná pred vizitáciou, že nechcela evanjelického kňaza na pohreb svojej dcére a nezúčastňuje sa na bohoslužbách. Richtári ju väznili tak dlho, kým neprijala luteránsku vieru. Roku 1653 bola istá žena pochovaná pod stromom a seniorálna vizitácia stanovila pokutu vo výške šesť zlatých pre toho, kto by sa opovážil urobiť podobnú vec. Po roku 1646, kedy sa datuje zrod únie, už sa predstavitelia rímskej cirkvi neobávali \"starej pravoslávnej viery\" a roku 1686 bola farnosť v moci uniatského kňaza Jána Danieloviča zo Šumiaca. Od roku 1728 je vedená evidencia kňazov. Kňazom v spomínanom roku bol Andrej Buchoveckyj, ktorý tu pôsobil do roku 1786. K šumiackej farnosti patrili filiálne obce Vernár a Telgárt, ktoré podliehali pod jurisdikciu rožňavského katolíckeho biskupa. Takto bolo nariadené pápežským dekrétom vydaným Piusom VI. dňa 15. mája 1777, podľa ktorého štyri farnosti gréckeho obradu (Šumiac, Barakoň, Faluča a Horvacik) boli včlenené do rímskokatolíckeho biskupstva rožňavského. Pravoslávni veriaci proti tomu protestovali a žiadali, aby v Spišskom Podhradí bol ustanovený pravoslávny biskup pri chráme, ktorý ešte vtedy stál, a v krajnom prípade, aby tieto farnosti boli podriadené mukačevskému biskupovi. Pre farnosť Šumiac s jej filiálkami Telgárt a Vernár bolo dôležité, aby na návrh Márie Terézie (krstnej mamy únie) veriaci týchto farností boli exkardinovaní do mukačevskej diecézy. Dňa 4. júna 1780 boli z poverenia mukačevského biskupa slávnostne včlenení do eparchie. Akt previedol duchovný Ján Stavrovský. Počas pôsobenia Simeona Bukoveckého r. 1768 - 1810 boli filiálne obce Telgárt a Vernár osamostatnené, ale naďalej boli obsluhované šumiackým kňazom, nakoľko svojho duchovného ešte nemali. V roku 1816 bolo zriadené prešovské uniatske biskupstvo, ktorému boli tieto obce, teda aj Vernár, zverené. Až roku 1821 sa spomína vernársky kňaz Michal Chanat. V tomto čase obec mala 682 obyvateľov. Roku 1824 bol namiesto dreveného chrámu postavený murovaný, ktorý bol zasvätený podľa východnej tradície Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Napriek silnej maďarizácii a slovakizácii si 90 % veriacich dodnes zachovalo pôvodný liturgický jazyk a vieru svojich pravoslávnych predkov. V rokoch 1901 -1926 je správcom farnosti Nikola Hučko v rokoch 1926 -1927 Evsevy Bandorenik v rokoch 1927-1936 Pavol Spišák v rokoch 1936 -1939 Eustachius Hlibovecký v rokoch 1939 -1950 Pavol Spišák Roku 1952 je správcom farnosti Jozef Anďal Roku 1953 Jozef Molčan V rokoch 1954 -1959 Štefan Balogh V rokoch 1959 -1963 Kornel Andraško Roku 1963 Ján Chrustič V rokoch 1968 - 1969 boli v obci veľké nepokoje medzi veriacimi pravoslávnej cirkvi a uniatskej (gréc. kat.) cirkvi. V tom čase dobrovoľne, bez nátlaku, no pri rôznom zastrašovaní zotrvalo v pravoslávnej cirkvi 90 % veriacich. Správcom farnosti v tomto ťažkom období bol d. o. prot. Peter Bajaj (1963-1986). Od roku 1986 na farnosti pôsobí mitrof. prot. Mgr. Ján Novák, ktorý je zároveň arcidekanom spišsko-podtatranského regiónu. Do 16. septembra 1993 bol starý chrám v spoločnom užívaní s gréc. kat. Tohto dňa pravoslávni veriaci vďaka politickému rozhodnutiu a zákonu museli nedobrovoľne opustiť, chrám a tak zdieľať žiaľ a ťažkosti, ktoré im spôsobili \"bratia\" kresťania. Svoje modlitby a prosby o záchranu obetovali Bohu v náhradných priestoroch, v jednej z miestností obecného úradu. Ale pod ochranou Presvätej Bohorodičky a s Božou milosťou pristúpili v máji r. 1994 pod vedením prot. Mgr. Jána Nováka, správcu farnosti, k vý-stavbe nového Božieho chrámu, ktorého základy posvätil dňa 5. júna 1994 vysokopreosvietenýThDr. Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska. 30. októbra 1994 na slávu Boha a na počesť Narodenia Presvätej Bohorodičky, arcibiskup Nikolaj za doprovodu riaditeľa eparchie prot. ThDr. Imricha Belejkaniča a zástupcov veľkej slovanskej pravoslávnej krajiny Ruska, ktorých reprezentoval preosvietený biskup Evgenij, vikár moskovskej eparchie a duchovných arcidekenátu, posväcuje nový chrám. Arcibiskup ThDr. Nikolaj udeľuje veriacim \"Pochvalnú hramotu\" za obetavú prácu pri výstavbe. Kurátora Františka Macuráka, ktorý dozeral a viedol celú výstavbu vyznamenáva \"rádom sv. Cyrila a Metoda\". Veriacu Annu Šifrovú \"Pochvalnou hramotou\" ako aj celý cirkevný výbor v zložení: predseda -Dano Mindok, pokladník - Anna Vnenčaková, členovia: František Macurák, Juraj Janov, Matej Škvarka, Ondrej Ondruš, Ondrej Šifra, Ján Alexa, Margita Šifrová, Mária Knižková, Helena Knižková a Martin Šifra. Otca Jána vyznamenáva právom nosenia mitry s titulom: Mitroforný protojerej. fotografia Mitrof. prot. Mgr. Ján Novák, arcidekan Správcom farnosti od roku 1985 je Mgr. Ján Novák, narodený 26. mája 1947 v Blažove, okr. Prešov. Po skončení základnej školskej dochádzky v roku 1962 nastúpil do JPK pri PBF v Prešove. Po maturite a štvorročnom vysokoškolskom štúdiu na teologickej fakulte roku 1967 uzavrel sviatosť manželstva dňa 29. 9. 1967 v Orlove s Helenou rod. Redajovou. 12. novembra 1967 bol v pravoslávnom chráme Jarabina vysvätený biskupom Nikolajom prešovským na \"Diakona\". 26. novembra 1967 v chrámev Žakovciach na\"Jereja\". Po vysviacke pôsobil ako správca farnosti v Livove okr. Bardejov. Od roku 1972 do roku 1982 je správcom farnosti Slovinky, kde prežil najťažšie roky. Roky konsolidácie, prenasledovania a útlaku. Tu nad ním KSS vyniesla rozsudok: \"strata spôsobilosti na ustanovené duchovenské miesto zriadené so štátnym súhlasom\". Je mu zastavený plat a 1mája 1982 bol vyhostený z okresu Spišská Nová Ves. Dcéru mu neprijali na strednú školu. Manželku prenasledovalo ŠTB, ktoré neraz aj jeho samotného deportovalo z vlastného bytu na výsluch. Od roku 1982 do 30. 9 . 1985 bol správcom farnosti Ľubica v okr. Poprad. Zmena nastala až ustanovením na farnosť Vernár 1.10.1985. O. Ján bol pred nežnou revolúciou rehabilitovaný tým, že bol vymenovaný za okresného arcidekana pre okresy Poprad a Spišská Nová Ves, a tak mohol legálne pôsobiť aj v spišskonovoveskom okrese.

Galéria


Pridal: PetoReni

Pridal: PetoReni