Kostoly a úrady – Bzovík-kostol


Adresa:
č.197, 962 4 Bzovik

Inštitúcia:
Rímsko-katolícka farnosť

Tel.:
(045) 55 24 164

E-mail:
bzovik@fara.sk

Web:

Kontaktná osoba:
Mgr. Pavel Lukáč,


Bzovík leží v Krupinskej planine v nadmorskej výške 340m v plytkej dolinke potoka Čekovce. V minulosti patril do severovýchodnej časti Hontianskej župy. História obce siaha až do čias Veľkej Moravy.
                Prvá písomná zmienka je z roku 1135 v kráľovskej listine vydanej kráľom Belom II.
Tu potvrdil, že župan Lampert z rodu Hunt-Poznanovcov, s manželkou Žofiou a synom Mikulášom, založil kláštor v obci Bzovík. Kláštor zasvätil sv. Štefanovi. Vzhľadom na čas vzniku (1130-1131) sa predpokladá, že išlo o benediktínsky kláštor. Bolo tu zriadené cisterciánske opátstvo, ktorého prvý známy predstavený bol Alexander z roku 1139.
            V rokoch 1151-1181 rehoľníci z moravského Hradišťa premenili opátstvo na premoštrátske prepošstvo. Kostol prepošstva, pôvodne románsky, v roku 1433 podpálili husiti. Následne bol opravený.
            V roku 1471 postihla kláštor ďalšia pohroma. Požiar, ktorý založili krupinskí mešťania.
            Prepošstvo však potom za stálych nepokojných čias upadlo, až v roku 1530 zaniklo. V tomto období kláštor vojensky napadol gróf Žigmund Balaša, ktorý bol prívržencom reformácie. Podľa výsledku Augsburského mieru platilo: „Cuius regio, eius religio.”-„Koho panstvo, toho náboženstvo.” Preto všetci jeho poddaní sa stali evanjelikmi.
            Po obsadení kláštora z obavy pred Turkami začal s prestavbou kláštora na pevnosť. Kostol bol zrušený. Z veží bola ponechaná len severná, tá slúžila ako pozorovacia veža. Celý kláštor obohnal vysokým hradným múrom a na rohoch dal vybudovať 4 bašty. V múre i baštách boli strielne, ktoré boli spojené ochodzami. Okolo hradu bola vybudovaná vodná priekopa. Bzovícky hrad sa stal protitureckou pevnosťou.
            Po smrti Žigmunda Balašu pevnosť i majetky pripadli jeho manželke Barbore z rodiny Fánčiovcov. Po ich vymretí hrad prešiel do majetku ostrihomského arcibiskupstva a jezuitského rádu. Jezuiti prišli na hrad v roku 1670 a obnovili tu rímsko-katolícku farnosť. Na pamiatku tejto udalosti sa každoročne od roku 1715 prvú nedeľu po Veľkej noci slávia prievody.
            V roku 1908 panstvo odkúpil Štefan Slúka, no po čase ho predal Móricovi Schidlovi.
            V roku 1925 panstvo zaniklo. Tohto času je vlastníkom Múzeum vo Svätom Antone.
            Za reformácie, keď katolícki veriaci nemohli dochádzať do hradnej kaplnky, postavili medzi hradom a obcou kaplnku sv. Štefana, ktorá sa neskôr stala základom pre dnešný farský kotol.
            Farský kostol sv. Štefana pochádza z prvej polovice 17. storočia a vznikol prístavbou k pôvodnej kaplnke. Veža pochádza zo začiatku 18. storočia. Celá stavba je orientovaná svätyňou na severovýchod. Interiér kostola je zdobený nástennými maľbami. Nad presbytériom je prekrásna freska Posledná večera. V kostole sa tiež nachádza kamenná krstiteľnica zo 17. storočia. Pri kostole je jaskynka lurdskej Panny Márie a Mariánsky stĺp. Pri hlavnom vchode do kostola rastie chránený strom - lipa, ktorej vek sa odhaduje na viac ako 300 rokov.
            K farnosti pôvodne patrilo 11 filiálok. Dnes sem patria: Dolné Mladonice s kostolíkom sv. Anjelov strážcov, Uňatín s kaplnkou, Kozí Vrbovok, Jalšovík, ako aj niekoľko roztratených samôt.
            K najvýznamnejším osobnostiam, ktoré na Bzovíku pôsobili, patria: Martin Hatala, Štefan Moyzes, Juraj Zábojník (básnik). 

Galéria