Valentín každý deň

Niekto by si mohol myslieť, že som trošku precitlivená. Asi áno, som, ale hlavne tieto posledné dni…

Netrúfam si predpokladať ako to bude pokračovať, pretože prežívam takéto pocity prvýkrát v živote. Dnes oslavuje meniny Valentín a môj Valentín ešte spí v posteli, zatiaľ čo ja už od siedmej rána varím a pečiem. Vonku mrzne ako na Sibíri, čo znásobuje túto romantiku zaľúbených a moje vnútorné láskyplné teplúčko. Nie je to nič výnimočné, pretože je nedeľa a v nedeľu obyčajne od rána vyváram a vypekám. Všetko je teda ako má byť. Až na to, že práve dnes máme šieste výročie nášho prvého vášnivého bozku, hoci sa poznáme už z vysokej školy, no práve pred šiestimi rokmi na Valentína to prepuklo v doposiaľ ideálny vzťah. Valentín nám tento rok krásne vyšiel na nedeľu, čo nám nahralo dvojnásobne. Napokon nedeľa nahráva všetkým dokonalým plánom zaľúbencov…

,,Dobré ránko, miláčik!“ ozvalo sa od kuchynských dverí, kde sa iba v trenkách a starom spratom tričku zjavil môj darling. Strapatý, pokrčený, polonahý, no usmiaty…
,,Dobré ránko aj tebe“. Kontrujem mu nahlas, ,,na stole máš raňajky a kávu.“
Martin v náladičke poskočil ku mne a pobozkal ma na líco.
,,Ďakujem, zlatko“. Prešmykol sa k prestretému stolu a vrhol sa ako hladový pes na syrové toasty a schmatol párok do druhej ruky.
,,Ššo budeme dnes rrobiť?“ spýtal sa nezrozumiteľne s toastom vytŕčajúcim z pusy.
,,Čo len chceš. Nechávam to na tebe.“ Odpovedala som tak trochu nečakane, pretože väčšinou vždy presne couple_22 viem, čo chcem, aby sme počas voľných dní robili. Chcela som mu týmto naznačiť, že je na ňom, akú romantiku pripraví… Včera sme celý deň upratovali a nedeľu obyčajne ideme na nákup alebo na prechádzku do mesta.  Tým, že som mu dala na výber akoby zamrzol a uprel na mňa mierne nechápavý pohľad…
,,No, tak budeme doma leňošiť…“ povedal s naivným detským úsmevom…
Ostala som z tohu trošku zmetená, no bola som v kľude. Myslela som, že je to nejaká Valentínska taktika…
,,No super!“ Trochu zmeny nezaškodí… V duchu som ale tajne dúfala, že má pre mňa pripravený super romantický program, ktorý mi vyrazí dych. A snáď aj ja jemu, pretože aj  mám pripravené pre neho veľmi milé prekvapenie…

Celý deň prebehol veľmi rýchlo, no akosi jednoducho a takpovediac klasicky. Žiadna romantika okrem chutného obeda z mojej kuchárskej dielne a prípitku, ktorý môjmu Valentínovi nič nepripomenul, dokonca ani naše výročie… Trochu sa ma to dotklo a tak som sa zavrela do spálne a dočítala aspoň knihu s romantickým happyendom. Išla som spať oveľa skôr ako zvyčajne, Martin pozeral celý deň filmy na DVD, čiže sa vyhol akémukoľvek spravodajskému kontaktu s okolitým svetom…
V pondelok ráno sme sa zobudili do všedného pracovného dňa, navyše do čerstvo napadaného polmetrového snehu, čo znamenalo, že cesta do práce bude o to náročnejšia. Navyše pondelky neznášam a moja nálada to od rána totálne odzrkadľovala…
,,Dobré ránko, miláčik.“ Pozdravil ma ráno Martin.
,,Dobré ránko. Ty môj – Valentín..“ Ironicky som odvetila. Vtom nastalo ticho, do ktorého zaznelo…
,,Dofrasa!!! Ja som úplne zabudol! Včera bolo Valentína! Zlato, prepáč, ja som na to zabudol ako na vlastnú smrť! Ja ti to dnes určite vynahradím. Stretneme sa pred nákupákom o šiestej po robote, dobre?“ Dostal zo seba na jeden nádych…
,,Ok. Budem tam.“ So smutným povzdychom som odpovedala, hoci som mala v pláne sa s ním riadne pochytiť a pripomenúť mu pár životných okamihov…

V práci prebehlo všetko v pohode, dokonca aj cesty boli upravené. A tak som sa s Martinom stretla o šiestej ako sme sa dohodli.  Usmieval sa ako slniečko, v rukách veľká kytica červených ruží.  Ako z filmu! Hneď ako ma zbadal, ma schmatol za ruku a ťahal ma kamsi v nákupáku. Ocitli sme sa v zlatníctve, ktoré bolo našťastie bez zákazníkov. Znudene nás pozdravili dve predavačky a pravdepodobne majiteľ zlatníctva, ktorý sa asi iba v tej chvíli vykukol spoza hrubého závesu.
Martin si zrazu nepochopiteľne kľakol na stred predajne a pozrel na mňa držiac ma za ruku. Zrazu som totálne zneistela.
,,Klára, vezmeš si ma?“
Skoro som onemela a nevedela som, čo mám povedať… Zvierala som v rukách kyticu ruží, nevedela som, či ju mám položiť na zem, či na pult, či čo… Predavačky zrazu spozorneli a sledovali, čo sa bude diať daľej. Pripadala som si ako v gýčovej argentínskej telenovele, no prišlo mi to také prirodzené, že som zo seba vyhŕkla.
,,Tak –  asi  – áno!“
,,Asi???“ S otázkou a so strachom vyplašeného zajaca v očiach, čo to je za odpoveď, sa pozrel na mňa a spýtal sa ma ešte raz.
,,Miláčik, vezmeš si ma za muža?“
kiss_27 ,,Áno, vezmem.“ Odpovedala som najhlasnejšie ako som vedela, aby tento príbeh mal pred očami divákov správnu gradáciu. Zaznel potlesk a predavačky sa nahlas smiali a kričali. ,,Supér, supér…“
Martin sa postavil konečne a pozrel sa mi do očí a povedal: ,,Milujem ťa najviac na svete a dnešný Valentín si ťa chce vziať za svoju ženu na celý život. Sľubujem ti, že Valentína budeš mať oddnes každý deň! Ešte predtým si však môžeš vybrať v tomto obchode zásnubný prsteň.“
,,Supérrrr, supérrr, gratulujemé!“ Stále kričali predavačky a hneď ako dopokrikovali a dotešili sa, presunuli sa k druhému pultu  ukazujúc na prstienky pod sklom. Podišla som teda k nim.  V tom momente stál majiteľ vedĺa mňa a s úsmevom dodal. ,,Slečna, teda budúca pani, vyberte si akýkoľvek prsteň a 20 percentná zľava za odvahu je vaša!“

Takýto marketingový ťah Martin asi neplánoval a myslím, že ani nemal čas zvažovať, či a koľko práve ušetril, keď som si vybrala malý prstienok z bieleho zlata a malého briliantíku. Ostal stáť v strede predajne ako zamrznutý… Moje Valentínske prekvapenie som mu totiž stihla v rýchlosti ešte povedať do uška po tom ako mi povedal, že Valentína budeme mať každý deň…
,,Miláčik, v to dúfam, pretože náš Valentínko už rastie v mojom brušku…“

Autor: luč /SvadbaOnline.sk

K tomuto článku zatiaľ nie sú nijaké komentáre.

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.