Zápisky zo Španielska (2.časť)

Spoj do Burgosu som teda našla. Zvažovala som, či pôjdem hneď ráno, ale počítajúc s presunom po Madride som to skôr ako na jedenástu nevidela, no a autobus o jednej mi prišiel ako najneskorší možný odchod, aby som v Madride dlho neotravovala.
Španiel si asi vstúpil do svedomia a keď prišiel večer zo školy, uvaril večeru, vďaka čomu som ho trochu vzala na milosť. Aj on je vegetarián, takže zhodnúť sa na menu nebol problém, akurát som mala dojem, že to vegetariánstvo nemá nejako dotiahnuté, keďže je ryby a kura, ale rozhodne nepije kravské mlieko, to radšej sójové – podľa mňa je lepšie podojiť kravu než kurčaťu odťať hlavu, ale každý máme svoj názor.
Pri jedle sme viedli veľmi plodnú diskusiu, v ktorej mi okrem iného oznámil, že moje meno existuje aj v španielčine, takže aspoň s týmto nebudem mať problém (to je pravda, všetci si tu vždy po vyhláskovaní môjho  priezviska vydýchnu, keď zbadajú krstné meno), a potom som si vypočula prednášku o tom, ako je celozrnné pečivo zdravšie než biele. Tento človek naozaj rozšíril moje obzory!
Po večeri sa ma spýtal, kedy chcem ráno odísť. S malou dušičkou som predniesla svoj plán zahŕňajúci odchod autobusom o jedenástej. Našinec by mierne zodvihol obočie – čím sa ráno mienim tak dlho zdržovať, že nestíham autobus už o deviatej? Španiel tiež mierne zodvihol obočie – kedy preboha ráno vstávam? To si len kvôli autobusu chcem privstať? Tak som zisťovala, čo je podľa neho skoré vstávanie. Presnú odpoveď som nedostala, ale určite všetko pred deväť tridsať. Nuž, vypla som budík, v tú dobu sa snáď zobudím aj sama, a zmierila som sa s odchodom o jednej. Opäť mu čosi prebleslo hlavou, zmyslel si, že ráno pôjde niečo vybavovať, tak si privstane so mnou. Prekonal sa, vážne, vstávali sme o deväť pätnásť.
Večer pred spaním ešte pustil nejaké “nezávislé španielske rádio”, lebo sme sa zhodli, že komerciu nemusíme…to boli také odrhovačky, až som si nadávala, prečo som radšej neuprednostnila nejakú Madonnu. Ale jedna salsa bola dobrá, s výnimkou jej textu o príprave a podávaní gazpacha. Tož, keď niekoho kopne múza na nesprávne miesto… Ale aspoň moderátori stáli za to, tí dotiahli “píš ako počuješ a čítaj ako vidíš” v angličtine do dokonalosti!

Ráno bolo zaujímavé. Už som videla všeličo, ale ešte nie všetky zložky raňajok v jednej šálke. Najprv čaj (v mapofspain2 Španielsku zásadne pripravovaný v mikrovlnke), dobre. Pridal mlieko, môže byť. Ale keď do toho ešte nasypal kukuričné lupienky, to už prekonal aj moje stravovacie návyky! Na druhej strane, čím menej riadu, tým menej minutej vody na umývanie – má to niečo do seba.
Raňajky som veľkoryso dostala aj ja, našťastie som si mohla zvoliť zloženie a servírovanie. Ako bonus som obdržala šok v podobe konštatovania, že by bolo lepšie stihnúť autobus o jedenástej, lebo poobede by už nemusel byť v Burgose nikto, kto by mi predal kľúče od bytu. A už to vyzeralo, že žiaden zvrat nenastane! Nebolo inej pomoci, musel ma na stanicu zaviezť, lebo metrom by som to nestihla. Dokonca sa odhodlal narvať do auta môj kufor, aj keď som ho odhovárala, lebo hmotnostne boli na tom on a kufor asi rovnako.
Celý čas som v aute počúvala reči o tom, aký je Madrid chaotický a dopravná situácia je jedna veľká džungľa, a v duchu som si hovorila: Chlapče, to si ešte nevidel Prahu ráno o ôsmej. V polovici cesty za usilovného telefonovania mi oznámil, že sme sa stratili, ale že približne tuší, ktorým smerom by sme mali ísť. Potom pozrel na hodiny (10:30) a zamyslel sa: “Máme tam doraziť do jedenástej? Hmmm…” Začala sa Rally Madrid, pričom na každej križovatke odchytil taxikára kvôli navigácii…ale DORAZILI SME, desať minút pred jedenástou. Dokonca so mnou išiel aj kúpiť lístok, ale to už som ho slušne poslala preč, že kúpu zvládnem aj sama – náhodou by zas vyrobil nejaký problém.
Cesta bola nudná, zase všade samá púšť, na nič sa nedalo dívať (okrem Asterixa a Obelixa v autobuse), tak som radšej zaspala. Burgos ma na prvý pohľad vôbec neočaril, až postupne si naň zvykám a je mi zo dňa na deň sympatickejší. Môj navigačný systém sa opäť raz prekonal a ubytovanie som našla bez blúdenia, hoci prechod z mínus osemnásť do plus štyroch stupňov trochu zmenšil opodstatnenie mojej zimnej bundy a dorazila som mokrá ako myš. V byte je všetko dimenzované na Liliputánov, ale našťastie som dostala izbu s traveling_31 najvyšším stolom a všetky horné poličky v kuchyni a kúpeľni. Nebol to asi zámer, proste ich vzhľadom k priemernej španielskej výške nikto nechcel, ale pre mňa to znamená, že mám všetko pohodlne vo výške očí a nemusím sa stále skláňať. Moja nová spolubývajúca mi potvrdila odpozorovaný fakt, že na nášho domáceho nemá zmysel spoliehať sa, že sa mu plány menia každú minútu a môžem byť rada, že ma ráno jednoducho niekde nevysadil s tým, aby som už do Burgosu trafila sama. Vraj by sa mu to viac podobalo. Tak som zistila, že som vlastne mala nevídané šťastie…

Ešte zopár pozorovaní z prvých dní: Španieli mrznú pri dvoch stupňoch nad nulou. Ulice majú názvy tam, kde bolo práve miesto, občas aj na ulici úplne inej, akože “Hľadaj niekde v okolí”. Ale ja som zatiaľ vždy našla. Najlepším relaxom je čumieť na telku a jesť pritom tekvicové zrnká. Spať pred polnocou je známkou obrovskej únavy, inak si to nejde vysvetliť. Ak máš voľnú ruku, musíš telefonovať, preto je vhodné mať veľa príbuzných a kamarátov. V supermarketoch predávajú tak hnusné ovocie a zeleninu, že sa im ani zďaleka nevyrovná ten humus, čo u nás občas predáva Billa, Lidl, Kaufland a pod., a to už je čo povedať. Okrem vozíkov sú na kolieskach aj nákupné košíky, ťahajú to za sebou ako malé deti káčera. V obchodoch hrajú také hity našej Gity, že už v oddelení mliečnych výrobkov som z toho šalela. Vegetariáni to nemajú s miestnymi špecialitami ľahké.

Autor: Lucia Berecová / SvadbaOnline.sk

K tomuto článku zatiaľ nie sú nijaké komentáre.

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.