Notes nešťastnej nevesty – Záver /25 časť/

Neviem vám povedať či to bol najkrajší deň v mojom živote, neviem aké prídu po ňom, no určite bol nezabudnuteľný.

Týždne a dni chýbajúce do svadby ubehli neuveriteľne rýchlo, sotva som to stačila vnímať.
Gabika sa zotavila, chvíľu mala ešte na tvári a tele škaredé modriny, no do svadby už bola celkom fit. Čo bolo dobré, lebo mi pomáhala s organizáciou, keďže Iveta nebola celkom spôsobilá starať sa o nič okrem Cyrila. Nezazlievala som jej to, v živote som ju nevidela šťastnejšiu a bola by som odprisahala, že pri chôdzi  sa vznášala dva centimetre nad zemou. Priznávam, chvíľami liezla každému doma na nervy, v jednom kuse tárala o Cyrilovi a niekoľkokrát ma pekne vytočila, keď povedala, že jej svadba bude lepšia, väčšia a neviem čo všetko ešte. Povedala som jej, že na reči o jej svadbe je ešte priskoro a nechala ju tak. A zatiaľ čo Iveta sa svojim správaním čoraz viac vracala do puberty, Gabika akoby dospela. Tá bitka od Marcela ju v čomsi zmenila. Ešte stále bola tak trošku strelená, no už to nedosahovalo pôvodné kvality a v pozadí bolo cítiť vážnosť. Inak o tej bitke veľa nehovorila a na Marcela sa tiež nepýtala. V podstate však nebolo na čo, odkedy zdrhol do Anglicka nepočul o ňom vôbec nikto.

wedding_dresses_14 Milým prekvapením svadobných príprav (keď už teda Iveta nemala čas) bol Rišo. Nikdy som v ňom neobjavila žiadne umelecké cítenie, no s veľkou horlivosťou sa pustil do zdobenia sály a stolov. S dievčatami sme len tak čumeli. Pozháňal si malé kamienky, nastriekal ich farebnými sprejmi a potom ich sypal do pohárov kde zapichol kvietok. Za tento nápad som ho chválila toľko, až mi vynadal, že som otravná. V každom prípade, o Martine sme viac nepočuli. Rozprával sa s ním iba Ďuro, ten z neho vytiahol, že sa rozišli preto, že Rišovi celý čas klamala a viac mi nepovedal. Vraj „to je medzi chlapmi“. Neriešila som to, mala som sto svojich starostí.

Môj stres zo svadby rástol, ani sama neviem prečo, dovtedy som nikdy problémy s nervozitou nemala, no toto ma vážne chytilo. Pár dní pred celou parádou mi už bolo zle z jedla, z kopy ľudí, ktorá sa motala naokolo i z celých príprav. Mama pobehovala a v jednom kuse niečo chystala, dohodovala, organizovala a celkovo vyzerala ako generál s Gabikou na jednej strane a Ivetou na druhej (ak nablízku práve nebol Cyril). Úprimne som sa obávala nedeľného rada, keď to celé vybuchne (za nápad mať svadbu v nedeľu mi ešte veľa ľudí vynadalo). No v to samotné očakávané ráno akoby niekto odhrnul závesy, všetko bolo čisté, jasné, naplánované a hlavne pokojné. Šaty viseli na okne a pekne cez ne presvitalo svetlo, veci už stáli nachystané a ja som to odrazu začala brať úplne v pohode. Učesali ma, namaľovali, obliekli do šiat, potom som absolvovala rituál ochkania a chválenia od všetkých rodinných príslušníkov, ktorí sa v byte zišli a mohli sme sa ísť fotiť. Počasie nám vyšlo, aj keď trochu fúkalo celkovo však bol veľmi príjemný teplý deň. A ani som sa nenazdala a zrazu zo mňa bola pani. „Áno“ som Ďurovi povedala tak potichu, že to ledva bolo počuť, no myslím, že aj to sa ráta, keďže nás vyhlásili za  manželov. Moja mama plakala, Iveta s otcom sa usmievali a Rišo organizoval ľudí do zástupu na gratulácie. Ten moment pred oltárom som si predstavovala veľakrát a vždy som si myslela, že sa budem hanbiť a vnímať všetko naokolo. Nevravím, že som sa trochu nehanbila, no myslela som, hlavne na Ďura, ktorý stál pri mne  a v obleku bol z neho môj  vysnívaný muž.
women_1 Svadba je skvelá vec, kým vám ako neveste netreba cikať. Nechcem to tu detailne rozoberať, no súvisí to s istým dôležitým momentom. Úlohou gardedámy bola poverená Gabika a tá pri našej druhej ceste na vécko zamkla dvere, cez ktoré bolo počuť veselú hudbu, vytiahla z kabelky voľajakú tyčinku a podávala mi ju.
Toto ocikaj,“ povedala veľmi rozhodne.
Čo to je? Zbláznila si sa? Tehotenský test?“ zmätene som na ňu hľadela.
Robila si si ho už?“
„Jasné, že nie, prečo by som aj.“
„Tak to pekne urob,
“ a strčila mi ho do dlane. Taktne vynechám pasáž, kde ten prúžok nakoniec aj tak musela držať Gabika, lebo niekto musel držať sukňu a prejdem k veci.
Choď za hosťami, ja tu počkám na výsledok. Potom ti dám vedieť,“ povedala a tlačila ma cez dvere. Šla som, možno aj rada, lebo jej správanie sa mi zdalo skutočne čudné. Netušia som čo to do nej vošlo, no urobila som to, aby som ju mala čo najskôr z krku a mohla sa venovať vlastnej svadbe. O niekoľko minút z toalety vyšla, no z jej tváre sa nedalo nič vyčítať. Nezostávalo mi iné, len ísť za ňou.
Gratulujem,“ povedala potichu len čo sa za mnou zatvorili dvere a do ruky mi strčila test aj papierikom. Bol pozitívny. Kolená sa mi takmer podlomili a tak som sa len oprela o umývadlo a a hľadela na podlahu. Neviem ako dlho som tam stála, no pohľad mi skĺzol na brucho, ktoré bolo úplne normálne.
To je kravina, nemôžem byť tehotná,“ povedala som takmer s istotou.
Môžem ti zajtra kúpiť ďalší test, no ja si myslím, že si.“
„Ako ti to vôbec napadlo? A prečo práve dnes?“
„Nemáš to jedno
?“ pokrčila Gabika plecami. „Tehotná by si bola aj zajtra. A nepozeraj tak na mňa, to bol nápad tvojej mamy, nie môj.“

V hlave som mala prázdno, v sále hrala hudba, ja som sa stále opierala o umývadlo, na ktorého krajina nevinne ležal pozitívny tehotenský test.
Tvoja mama naliehala, veľmi ju to trápilo. Vravela, že nemôžeš vracať len tak z nervozity, ty taká nebývaš. A vážne si sa správala čudne,“ pokračovala, keď som bola ticho.
V tom momente to zapadlo, prirodzene, sranda bola, že to napadlo mamu a nie mňa. Naozaj mi bolo posledné týždne čudne a to nepatrím k tým stresovaným, vracala som, správala sa divnejšie ako obvykle. Jasné, že si to musela všimnúť.
Zavolaj sem Ďura,“ ani som nedopovedala a Gabika už bola vonku. Mala som asi tak minútu, aby som si pripravila spôsob, ktorým mu to oznámim.
women_89Deje sa niečo?“ opýtal sa môj zmätený novomanžel, keď vošiel na ženské vécka.
Chvíľu bolo ticho. „Budeš tatko,“ povedala som a do ruky mu dala test aj s papierikom. Pozorne ho skúmal a potom pozrel na mňa: „Určite je to pravda?“
Prikývla som a ani neviem prečo oči sa mi zarosili a prvá slza stiekla po líci. Skôr než stihla aj druhá, Ďuro bol už pri mne objímal ma a hladkal po chrbte: „Neboj Eli, to zvládneme. Všetko zvládneme.“

KONIEC

Autor: emos/ SvadbaOnline.sk

K tomuto článku zatiaľ nie sú nijaké komentáre.

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.