Notes nešťastnej nevesty / 8 časť/

Miesto bitky. Objavili sme to! Skutočne už máme miesto na svadbu a ja konečne začínam veriť tomu, že sa aj naozaj uskutoční. Pravdaže som začínala mať pochybnosti.
Keď sme s Ďurom vyrazili od Gabiky, nevedeli sme presne kam pôjdeme a len naslepo sme obišli mesto dookola. Nič sme však nenašli a tak sme boli nútení zamieriť ďalej. Akoby automaticky to Ďuro nasmeroval k jazeru za mestom. Bolo malé, loďkou sa dalo prejsť krížom za chvíľočku a bolo vždy plné ľudí a komárov. „Prečo ideme k jazeru?“ opýtala som sa úprimne zvedavá čo ho to tak napadlo. „Len tak, je to tam pekné.“ V zime pod snehom sa bolo skutočne na čo pozerať, kedysi keď sme s Ďurom ešte len začínali randiť chodili sme sa sem prechádzať. Zastali sme na okraji, vystúpili a rozhodli sa pokračovať pešo. Na zamrznutej ploche sa korčuľovalo možno 20 ľudí, ďalších pár sa prechádzalo, inak bolo medzi stromami obklopujúcimi jazero ticho. Kráčali sme pomaly, ruka v ruke a užívali si krásne okolie. „Bolo by pekné mať to tu,“ povedala som po chvíli women_96 ticha a Ďuro prikývol. „No hej, ale kde?“ položil dosť zásadnú otázku keď sa poobzeral dookola. A mal pravdu, veľa tu toho teda  nebolo. Pár zavretých stánkov, asi tri krčmy a dva penzióny či ubytovne. Práve na jeden z nich padli moje oči, nebol z najväčších ani najkrajších, no bol zasadený pekne medzi stromami, dosť ďaleko od stánkov s pivom a s priestorom naokolo kde v lete azda mohol byť trávnik. „Tam,“ ukázala som prstom? „Tam?“ opýtal sa Ďuro prekvapene, no viac nepovedal nič a ticho sme sa vybrali tým smerom. Sneh pred penziónom bol nedotknutý, zjavne tu nikto mimo sezóny nebol. Rozhodne ma to však neodradilo a so svojim výberom som začínala byť čoraz spokojnejšia. A keď som zbadala, že z boku bol postavený kamenný kozub, takmer som zvýskla od radosti. „Tu to bude skvelé,“ povedala som a bola som si tým úplne istá. Ďuro sa na to pravdaže pozeral z takého toho mužsko-praktického hľadiska, ktoré občas vie pokaziť všetku romantiku: „Nie je to veľmi veľké.“

„Veď mi nechceme mať veľa ľudí,“ zámerne som použila slovo „my“, úplná psychologická taktika.
Premýšľal, no z výrazu jeho tváre som už dokázala odhadnúť, že mám vyhrané, aj jemu sa to páčilo. Prešiel sa ku vchodovým dverám, z vrecka vytiahol telefón a opísal do neho číslo. „Myslíš, že je slušné zavolať v sobotu poobede?” opýtal sa ma a ja som pokrčila plecami.
„Najvhodnejšie to nie je, ale zas keď mu ide o biznis.”
A tak sme úplne neslušne zavolali v sobotu poobede a ja som hľadela ako sa Ďuro ospravedlnil, potom vysvetľoval a prikyvoval a prikyvoval. „Počkajte, opýtam sa,” povedal a otočil sa ku mne.
„Tá naša sobota je už obsadená.” Asi sa dalo čakať, že nebudeme jediní, ktorí dostali takýto geniálny nápad a tiež, že hľadať niečo na presne určený dátum bude ťažké.
„A čo nedeľa?”
Prekvapene zodvihol obočie: „V nedeľu?”
„No áno, v nedeľu, nikde nepíše, že to musí byť sobota.”
Stále vyzeral trochu mimo, no poslušne sa to do telefónu opýtal. Potom znova prikyvoval, poďakoval a zložil. „Fakt chceš mať svadbu v nedeľu?”
„Doteraz ma také ani nenapadlo, ale prečo nie?”
„No majú to vtedy voľné.” Pravdaže to majú voľné, no kto by  čo mal v nedeľu.
„Ale čo v kostole?” opýtal sa ma hneď.
To som nevedela: „Veď uvidíme, ale počula som už o ľuďoch čo mali svadbu aj v nedeľu.” Takže sme v podstate mali miesto a najnovšie už ak strelený nedeľný dátum. Vlastne prečo nie, hovorila som si v duchu, veď o nič nejde, svadby v sobotu majú ľudia len preto, aby stihli vytriezvieť, no nie? Pravdaže som tušila, že bude veľká sranda vysvetľovať to kaderníčke, kozmetičke a ďalším tuctom ľudí. Nad všetkým tým som uvažovala v aute cestou späť do mesta. „Bolo by dobré ísť mame povedať, že sme sa rozhodli zmeniť miesto, nech zruší tú Ľaliu,“ prerušil Ďuro moje úvahy. Naprázdno som preglgla, táto predstava sa mi ani trochu nepáčila. „Okej,“ povedala som v rozpore s mojim vnútorným pocitom, čo iné mi aj ostávalo.
Auto zaparkovalo, vystúpili sme a ja som si vravela, že ešte stále môžem utiecť. Opakovala som si to aj pred vchodom, no keď sa dvere otvorili a stála v nich Ďurova mama moje šance padli. Absolvovali sme všetky spoločenské rituály, opýtali sa ako sa máme a podobne, vôbec nič nenaznačovalo tomu, že by sme jedna druhej asi najradšej vynadali. A potom sa do toho celého pravdaže vmontoval chlap. „Mami, s Elenkou sme sa rozhodli mať svadbu pri jazere.“ Moja svokra asi dvakrát prekvapene zažmurkala a potom sa opýtala: „Ako to?“
„No, bol by som rád keby si zrušila tú Ľaliu,“ povedal Ďuro pokojne, no rozhodne a ja som bola zrazu skutočne hrdá, že stojím vedľa neho.

A potom sa to všetko pokazilo. Skôr než som sa stihla nazdať vyvalili sa z očí Ďurovej mamy krokodílie slzy a pomedzi vzlyky začala hovoriť: „Veď ja som vám len chcela dobre. Mám len teba, Jurko.“
A potom ešte čosi ďalšie čo som nebola celkom ochotná počúvať. Zatiaľ čo vo mne to s každou jej slzou čoraz women_90 viac bublalo, Ďuro mäkol  ako maslo na radiátore. Chcela som to zastaviť, povedať jej nech prestane hrať celé to divadlo, no toľko odvahy som zas nemala. V momente keď však z jej úst zaznelo „nikto ma nemá rád,  nikto ma nepočúva,“ otočila som sa a zamierila k dverám. Ešte raz som sa obzrela, ale to už Ďuro svoju mamu chlácholil a objímal. Taká naštvaná som už dávno nebola a tak som tresla dverami celou svojou silou a vôbec sa nestarala kto si čo o mne pomyslí. Domov som šla autobusom a celou cestou som premýšľala nad tým, prečo Ďuro nebol schopný vidieť, že to celé len hrala, aspoň taký bol môj názor. A to som naňho bola taká pyšná keď sa jej to rozhodol povedať. Celá vytočená som sa vrátila k poličkám a práve keď som sa chystala do ruky znova zobrať handru, zazvonil telefón. „Eli, musel som pri nej ostať. Nevidela si ako ju to trápilo?“ „Zlato, buď ja, alebo ona,“ povedala som možno až veľmi rázne a švihla som s telefónom. Nasledujúci deň sa mi Ďuro neozval.

Autor: emos / SvadbaOnline.sk

Komentáre k "Notes nešťastnej nevesty / 8 časť/"

  1. hamptonka hovorí:

    pripada mi to detinske…svokra sa ma nepita ani kde, kedy, co svadba…nezaujem…tak neviem co je lepsie………….ale urcite nepoviem nikedy bud ona alebo ja………

  2. Moderator hovorí:

    evidentne mamin manznacik :-) ako ja by som urobila to iste…nech si vyberie, bud bude pri matke alebo chce zacat svoj vlastny zivot…no som zvedava ako to dopadne.

  3. bella hovorí:

    veru, maminy znasaju dost zle, ked sa z nich stava svokra.. :-d
    dat na vyber milovanemu bud ja alebo ona je dost nefer a trochu hlupe.. ale sa stava.. a dost casto… ved muz si nemusi vyberat, len tie dve zeny treba udrziavat daleko od seba.. :-d

  4. Veronika11 hovorí:

    to jej nemal urobit.ale ona mu nemala zase zlozit telefon.to sa nerobi.mali si to vyrozpravat.

  5. Veronika11 hovorí:

    tak to som necakala.som zvedava ci sa jej duro ozve.

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.