Notes nešťastnej nevesty – 2 časť.

Viac pozdravov ako britská kráľovná….Mám najlepšiu kamarátku Gabiku, s ktorou sa poznáme už od základnej školy.

A komu inému by som o novine zavolala prvému, ak nie jej? Teda, hneď po tom čo som sa dohádala s Ďurom. Presne tak, pohádali sme sa. Ešte v ten večer, keď som ho išla odprevadiť na chodbu pred bytom. „Ty sa netešíš?“ opýtal sa ma priamo, len čo som zabuchla dvere. „Ale som.“ „Nevyzeráš tak.“ „Vieš, prekvapil si ma. Nenaplánovali sme si to.“ Ďuro sa zatváril skutočne zmätene: „ Ale veď o to predsa ide, nie? Aby to bolo prekvapenie.“ V duchu som si vzdychla, americké filmy vedia zjavne napáchať veľa škody. „No len by bolo dobré, keby si mi to predtým aspoň nejako naznačil.“ „To by potom nebolo prekvapenie.“ Mužská logika je nerozbitná. Tentoraz som si vzdychla nahlas: „To áno, ale predsa len je o rozhodnutie dvoch.“ „Povedala si áno?“ zdvihol Ďuro hlas. „Povedala.“ „A chceš so mnou byť ?“ „Pravdaže chcem,“ skoro som vykríkla ja, lebo táto otázka sa mi zdala mimoriadne hlúpa. „Tak potom neviem kde je tvoj problém.“ „Ale nikde,“ zvesila som plecia. „Zajtra sa o tom porozprávame,“ povedal Ďuro nakoniec, dal mi pusu na čelo a nastúpil do výťahu. V momente mi to celé prišlo ľúto, bolo to hlúpe a on to myslel dobre. Ani som mu nepoďakovala. Vošla som dnu, sadla si na svoju posteľ a napísala asi štyri ospravedlňujúce esemesky.

Vreskot, ktorý nastal v slúchadle ma prinútil držať si ho dobrých desať sekúnd ďalej od uší. Gabika to prežívala oveľa výraznejšie ako ja.  „Už is pokojná?“ opýtala som sa neisto keď stíchla, alebo jej prosto odišli hlasivky. „Eli, to je skvelé!“ zvrieskla. Hlasivky fungovali ďalej. „No je to prekvapivé.“ „Fantastické je to! Hneď som u teba, hneď som tam!“ „Gabi, je noc.“ „To nič, toto je pohotovosť.“ Zmienila som sa o tom, že Gabika ma mierne splašenú povahu? Teda, jej činy zvyknú predbiehať jej mozog, čo je síce zlaté, ale jej šéf v poisťovni to skutočne nemá rád. „No tak príď,“ povolila som nakoniec, „a ešte niečo – Gabi, nikomu to nehovor, rozumieš, women_96 je to tajomstvo.“ „Jasné, mlčím ako hrob,“ prehlásila, no to uchechtnutie na záver tomu na dôveryhodnosti nepridalo. Vyšla som z izby, Iveta za ten čas musela odísť, lebo som ju nikde nevidela. „Príde Gabika,“ oznámila som len tak do vzduchu, keď telefón zazvonil druhýkrát. Mám na ňom také milé zvonenie z rozprávky a spieva: „Ja tak rád trsám, trsám.“ Decká v škole sa na tom zvyknú skvelo baviť. Zodvihla som to bez toho, aby som sa pozrela na číslo, presvedčená, že Gabika niečo zabudla. Zo slúchadla sa však ozval hlas bývalej spolužiačky: „Elenka, ja ti tak gratulujem, je to skvelé, hrozne sa teším. A kedy to bude? Však niekedy v lete?“ Nedala sa mi ani nadýchnuť. „Elena? Si tam?“ ozvalo sa keď som bola trápnych päť sekúnd ticho. „Vieš, čo teraz nemôžem, ale zavolám ti neskôr,“ a zložila som. Sakra, čo to bolo? Ani svetlo sa nepohybuje takou rýchlosťou ako toto. Chvíľu som sedela na gauči a tupo hľadela pred seba, keď telefón znova zapípal. Gratulačná esemeska. Od baby, ktorú som takmer rok nevidela. Toto nedávalo zmysel. Pravdaže to Gaba vykecala, to jej ešte spočítam, ale ani ona nemohla obvolať všetkých za dve minúty. A o chvíľu to znova píplo. V strese som telefón strčila pod vankúš, tam si môže pískať koľko chce.

Kvalitný útok počíta s momentom prekvapenia, preto som na Gabu vyletela len čo som otvorila dvere. Aby náhodou nestihla utiecť, alebo ma zakecať. „Čo to bolo? Ty vôbec nevieš držať tajomstvo?“ „Ale veď ja som to nikomu nepovedala,“ zatvárila sa Gabika fakt hlúpo. „A ako mi potom vysvetlíš dva telefonáty a päť esemesiek s gratuláciami ?“ „No…,“ zaváhala, „vieš, ja som to len dala na facebook. Ale nič konkrétne. Len som napísala, že či už vedia, že slečna E. sa bude vydávať. To predsa nemusíš byť ty.“ „Vau, je kopu priateliek na E, ktoré majú frajera už dosť dlho na svadbu,“ vyletela som, až Rišo z kuchyne vykukol čo sa deje.  „Uznávam, že to zužuje okruh, ale podľa mňa si v strese.“ Znova som sa nadýchla, tento večer už asi štvrtýkrát a pokojne odpovedala: „Pravdaže som v strese. Môj priateľ sa rozhodne bez opýtania zmeniť mi celý doterajší život a moja najlepšia kamoška to pre istotu každému roztrúbi. Tí ľudia sa ma už pýtali či ich pozvem!“ Gabika sa zamyslela, zjavne nad čímsi úplne iným. „Podľa mňa by si mala pozvať len niektorých.“ „Gaba!“ „A to si ešte nevidela tie správy na facebooku,“ ozval sa s kuchyne Rišo. V prekvapení som sa otočila a vybrala sa za ním s Gabikou v závese. „Ako to môžeš vedieť?“ „Pozrel som sa,“ odpovedal Rišo pokojne a hlavou kývol na počítač v izbe. „Ty vieš moje heslo?“ „Vau, to je fakt náročné zistiť.“ Ako je možné, že môj wonan_1 mladší brat vie moje heslo? To sa bude riešiť neskôr. Celková bilancia facebooku? Sedem správ, 5 odkazov na profile a X komentárov Gabikinho statusu. Som si takmer istá, že ani britská kráľovná nedostane toľko pošty v priebehu hodiny. Hej, povedať to Gabike malo asi rovnaký efekt ako keby som to vykričala do obecného rozhlasu. Možno ešte aj lepší. „Si puk, vieš o tom?“ otočila som sa k nej keď som vypla počítač. „Som ,ale už sa nemusíš namáhať s oznamovaním.“ „To teda nemusím, ale za toto budeš s celým tým cirkusom pomáhať, za trest.“ Gabikine pery sa roztiahli do širočizného úsmevu a myslím, že čakal iba na toto. Rodičia ju pozdravili a šli si ľahnúť, myslím, že na nich toho bolo akurát dosť . A Gabi znova spustila počítač a naťukala obrázky svadobných šiat. „Čo ty na to? Ktoré sa ti páčia?“ Pokrčila som plecami: „Neviem, všetky sú biele.“ „Také majú byť.“ „Iné nie sú?“ „Ale no tak, Ela, prejav trochu nadšenia. Vieš čo by som za to ja dala, aby som si mohla šaty vyberať?“ Súdiac podľa jej výrazu, asi celkom veľa, ale Gabika bola so svojim priateľom sotva tri mesiace, takže čosi také zatiaľ nehrozilo. Sedela pri tých obrázkoch ešte dobré dve hodiny a chvíľami som mala pocit, že si viac vyberá ona ako ja. Finálne ju to unavilo dosť na to, aby sa pobrala domov, no rovnako ako Terminátor, aj ona povedala, že sa ešte vráti. Hrozivé. Tiež som si šla ľahnúť, toto boli asi najdlhšie Vianoce v živote. Zhasla som stromček, aby nám od lacných čínskych svetielok nezhorel barák, zaželala dobrú noc Rišovi, ktorý bol ešte stále hore a ľahla si spať.

 

Autor: emos/SvadbaOnline.sk

2010-02-10

Komentáre k "Notes nešťastnej nevesty – 2 časť."

  1. bella hovorí:

    dobre sa to cita.. no a spomenula som si na nase zasnuby, zhodou okolnosti tiez boli na vianoce.. :-)
    ale tam sme boli nadseni hlavne my dvaja a zvysok rodiny bud si myslel, ze si pockaju ako to s nami dopadne a niektorym sme rovno pokazili vianoce..
    teraz uz vedia a vidia, ze v tej chvili sme vedeli, ze to, co robime bolo a aj je spravne.. :-)

    cakam na dalsiu cast. :-)

  2. hamptonka hovorí:

    cita sa to dobre..ale myslela som ze bude vedsi pokrok a nie tyzden cakat na zaver jedneho dna….

  3. Moderator hovorí:

    slavny facebook, tam clovek fakt neostane v tajnosti :-) super..tesim sa na dalsiu cast :-)

  4. Prinzeska hovorí:

    fakt skvele! neskutocne dobre sa to cita….inak ta gabika…ako keby som videla svoju kamosku.. :=)

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.