Notes nešťastnej nevesty / 17 časť/

Gabika a Cyril sa rozhodli nechať svojmu vzťahu voľný priebeh, najmä preto, že Gabika za jeho chrbtom stále čaká na Marcelov telefonát. Iveta, ktorá je do Cyrila zaľúbená až po uši, sa o ich vzťahu dozvie a svoju zlosť si vybíja na plánovanej pomste Rišovej staršej priateľke Martine.

Elena:
Tá Ivetina sledovačka vyzerala ako zlý vtip až do chvíle kým som netrávila svoje poobedie sedením v aute a čakaním na chvíľu keď Martin vylezie z bytu. „Rišo by sa ani s jednou z nás už nikdy nerozprával keby vedel čo tu teraz robíme,“ podotkla som nenápadne.
Nevie to a robíme to len pre jeho dobro,“ odpovedala Iveta chladne.
Iva, ja si myslím, že by sme sa mali otočiť a ísť preč.“
Nebuď zbabelec a vydrž.“

Nebola som zbabelec, ale to čo sme robili sa mi skutočne nezdalo správne. V prvé poobedie to dokonca nemalo ani žiaden výsledok. Strávili sme niekoľko hodín a v aute a ja som bola rada, že som si so sebou vzala písomky na opravovanie. Okrem toho Ivetu skoro trafilo, keď som jej povedala, že potrebujem cikať a museli sme odbehnúť do obchoďáku. Zvyšok nášho zvláštneho posedenia mi vyčítala, že určite práve vtedy vyšla Martina z domu. Na druhé poobedie som už bola pripravenejšia a vzala som si so sebou znova prácu aj keks a čokoládu. Iveta mala oči na stopkách, aby jej neunikol ani ten najmenší pohyb a ja som ju už tak súkromne začínala považovať za vhodný prípad pre psychiatra, keď zrazu vykríla: „Tam je, tam je! Už ju máme.“ A naštartovala auto.
Čo a kde?“
women_89Tam, nevidíš?“ ukazovala Iveta prstom na ženu vychádzajúcu z bytovky. Jedno musím svojej sestre nechať – sledovanie jej išlo. Stále som si síce pripadala ako idiot, najmä keď ona išla peši a my sme sedeli v aute a snažili sa byť hrozne nenápadné. Zhruba dve hodiny sa nedialo nič zaujímavé. Martina šla do obchodu, potom zbehla na poštu, zastavila sa v lekárni a pustila sa na  cestu domov. Už som si myslela, že z toho nič, a že sme dve poobedia zabili úplne zbytočne, no Iva kývla hlavou pred nás: „Vidíš, to bude jej bývalý.“
Čo?“
Ty si fakt úplne slepá,“ povedala Iveta a pozorne prstom ukázala pred nás kde sa na chodníku Martina stretla s nejakým chlapom.
Ako si prišla na to, že je to jej bývalý?“
Predsa to vidím, nie? Ten postoj, reakcie, to ako gestikuluje.“
Nech som pozerala ako som len chcela, nič z toho čo tam Iva videla mne také jasné nebolo.
Ideme za ním,“ prehlásila keď od neho Martina odišla a už vystupovala z auta. Nemala som ani najmenší šajn čo má v pláne, no bolo asi lepšie vybrať sa za ňou a dať na ňu pozor.

Gabika:
Marcel zavolal. Skoro som vyletela z kože keď som na telefóne uvidela jeho číslo, no najprv som sa poriadne zhlboka nadýchla, aby nebolo počuť moje rozrušenie a až potom som zdvihla. Bol veľmi milý, vraj je rád, že ma počuje a ospravedlňuje sa, že nezavolal, no má toho strašne veľa (no to iste). „Nechcela by si ísť von?“ opýtal sa ma. A js som si povedala, že ak sa môže na dôležitého a zaneprázdneného hrať on, tak môžem aj ja. „Neviem, na tento týždeň som už dohodnutá s jedným chalanom.“
No ale veď iba na jeden večer, nie?“
No ja sa s ním stretávam častejšie.“
Chvíľu bolo ticho a medzitým sa to Marcelovi asi všetko poskladalo v hlave. „Ty niekoho máš,“ povedal, no nebola to otázka, iba oznámenie. A potom sa stalo niečo čo by som nečakala ani v najhoršom sne. „Ty odporná malá štetka! Ty niekoho máš!“  Začal vrieskať do telefónu ako zmyslov zbavený. Hrdlo i žalúdok sa mi stiahli a nechápavo som hľadela do steny pred sebou.
Tak ako sa volá? S kým spíš? Ja si ho nájdem!“ Zo strachu a z preľaknutia som hovor zložila a telefón od seba odhodila preč. Zobrala som ho až keď som sa trochu spamätala a nevedela som či zavolať skôr Elene, alebo Ďurovi. Nakoniec to vyhral Ďuro.

Ďuro:
Akoby som nemal dosť vlastných problémov, ešte mi aj pridávajú ďalšie. Volala mi Gabika vydesená na smrť, že jej volal Marcel a dostal strašný záchvat a začal po nej vrieskať, lebo mu povedala, že má iného. Popravde, ani som celkom neregistroval, že mala čosi s Macelom. V každom prípade som jej povedal, že nie, ešte som women_88 sa uňho s takýmto správaním nestretol a možno je to len chvíľkový zvrat. Doteraz som uňho nepostrehol žiadne agresívne či maniacke správanie, no u Marcela človek nikdy nevie. A inokedy by ma to aj bolo trápilo, teraz som však lietal v oveľa väčších problémoch. Dnes som zbehol ku kamarátovi, ktorý nám robil a posiela pozvánky, aby som mu zaplatil. Keď predo mňa položil účet a ja som si to v hlave narýchlo zrátal povedal som mu: „Počuj, to je trošku viac ako sme sa dohodli, nie?“
Kamoš pozrel na účet: „Nie, je to presne. Tak ako sme hovorili.“
Ale tú sumu keď si vi delím cenou jednej pozvánky, tak mi ich vychádza viac.“
Nie, robil som to presne podľa zoznamu, päťdesiatosem pozvánok s zvyšok iba oznámenia.“
Ostal som tam zarazene stáť: „Vravíš päťdesiatosem pozvánok?“
Kamoš prikývol: „Toľko, niečo nie je v poriadku?“

Vypýtal som si od neho ten zoznam a zistil som, že k našim vybraním štyridsiatim dvom hosťom zrazu pribudlo šestnásť ľudí. Prezrel som si všetky tie mená a bolo mi jasné kto jediný mohol doplniť práve mojich strýkov, ujov a tety. Mama, prirodzene. Nemal som šajn ako to vysvetlím zle pozvaným a už vôbec nie ako to poviem Elene, ale až priveľmi dobre som vedel čo poviem mame. Takže, keď mi zavolala Gabika jej problémy ma ani trochu netrápili.

Autor: emos / SvadbaOnline.sk

K tomuto článku zatiaľ nie sú nijaké komentáre.

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.