Notes nešťastnej nevesty / 14 časť/

Cyril, Elena a Gabika skončia v kine na vojnovom filme, Gabi a Cyril sú si navzájom sympatickí. Okrem toho povie Gabika Elene, že sa vyspala s Cyrilom. Martina pôjde za Rišovým otcom a získa si jeho náklonnosť. Ďuro odnesie zoznam hostí na pozvanie kamarátovi bez toho, aby ho skontroloval a zistil, že zoznam jeho mama vymenila.

Iveta:
Sedela som u Eleny v kabinete a musela som čakať. Nechcelo sa mi, odišla som z roboty skôr, ale čo už keď človek musí. Ela si chcela ísť pozrieť do mesta šaty a ako ju poznám, nutne s tým potrebovala pomoc. Na dvere sa ozvalo zaklopanie a ja som sa zdvihla s tým, že hurá Ela konečne ide. Otvorila som icha zabudla som sa nadýchnuť. Predo mnou stál krásny chlap. Nie tak typicky krásny, celkom výnimočný. S nádhernými modrými očami a vlnami vo vlasoch. Vau, láska na prvý pohľad asi skutočne existuje.
women_89Ahoj, Elena tu nie je?“
Chvíľku mi trvalo kým som v hlave poskladala odpoveď, pretože som sa sústredila na tie pekne tvarované pery: „Išla po niečo do zborovne.“
Aha,“ povedal muž a niekoľko sekúnd sme sa na seba len tupo hľadeli. Potom sa konečne pohol a povedal: „Tak jej prosím povedz, že ju zháňal Cyril.“
Som jej sestra,“ povedala som ani neviem prečo a vzápätí na to som si v duchu vylepila facku. Prečo som to hovorila? Čo ma to napadlo?
Krásny Cyril sa usmial: „Podobáte sa trochu,“ povedal a potom sa pozdravil a odišiel. Nemala som ani minútu na predýchanie keď sa vo dverách objavila Elena.

Elena:
Ja som tolerantný človek, ale čo je moc to je moc. Išla som dnes s Ivetou pozrieť do jedného salónu v meste šaty. Popravde, neviem načo som ju ťahala so mnou, celé poobedie sa správala nanajvýš čudne. Na svoje pomery bola priveľmi ticho a keď sa už konečne ozvala pýtala sa ma na školu a na mojich kolegov čo nedávalo už ani trochu zmysel. Normálne ju viac trápi topenie ľadovcov ako moja práca. Dokonca aj pri chôdzi zaostávala. Kým si ona čosi obzerala vo výklade dobehla ma dvojica žien s časopismi v rukách. Slušne som ich odmietla a poslala preč a potom skríkla na Ivetu. Ja viem, kričať sa nepatrí, no Iva bola fakt mimo.
No a teraz k tomu salónu. Taký klasický v svetlých odtieňoch s kobercom a bielymi šatami na vešiakoch. Všetky sa dali obzrieť za pár minút, nič výnimočné, všetko taká klasika. A keď sme už pri tom, nemáte pocit, že je to všetko na jedno kopyto? Ani trocha individuality, nič. Netvrdím, že by to malo blikať, alebo mať tykadlá, no na kope bielych šiat občas s veľkou a občas s menšou sukňou, občas s čipkou, občas bez ma nejako nič neoslovilo. Oslovila ma až predavačka s otázkou či si chcem niektoré vyskúšať. Zaváhala som, svadobné šaty som na sebe ešte nemala a kým som nad tým uvažovala v prstoch som len tak pre zábavu obracala ceduľku jedných z nich. Pri jednej tejto obrátke sa na vrchu objavila cena za požičania a ja som zastala. Uf, vedela som, že to nie je najlacnejšia položka, no to čo tam písalo som celkom nečakal. Ďuro by sa nepotešil, najmä ak sme si chceli svadbu z veľkej časti platiť iba my. „Pri tomto nesmiete pozerať na cenu,“ zašvitorila predavačka nepríjemne podliezavým hlasom. Nepovedala som nič, cítila som sa troch trápne, že odhalila nad čím uvažujem.

Stalo sa niečo?“ vrátila sa na Zem a ku mne konečne Iveta.
Vaša kamarátka len pozerala cenu za vypožičanie,“ odpovedala za mňa predavačka. Iveta pristúpila k nám a s drzosťou sebe vlastnou sa strčila k zmieňovaným šatám a prezrela si ceduľku.
Vravela som, pri svadobných šatách sa nesmie pozerať na ceny,“ povedala znova predavačka.
Ale aj to musím brať do úvahy,“ nedala som sa.
No ale v taký deň ako je svadba idú peniaze bokom a predsa sa nebudete vydávať v lacných šatách.“
Peniaze idú bokom ak je ich toľko, aby mohli,“ precedila som pomedzi zuby, lebo posledná veta predavačky sa mi celkom nepáčila.
Tak potom by ste svadbu možno mali odložiť kým do nej budete môcť investovať.“ Skoro ma vystrelo. Iveta bola ticho a ja som nevedela prečo, bodaj by aj tú jej divnú náladu, na takéto veci vždy zvykla mať skvelé odpovede.
Prepáčte, ale berú sa aj ľudia, ktorí do toho toľko investovať nemôžu.“
Predavačka, ktorá mi v tej sekunde začala byť odporná vystrčila bradu dohora: „Tak by  nemali robiť svadbu.“
No a to bola posledná kvapka, zdrapila som Ivetu za ruku, vystrela sa v celej svojej výške a milej pani povedala: „Vydávam sa z lásky, no také niečo vám asi veľa nehovorí. Pekný deň.“ A odkráčala som von.
Počula si to?“ vyletela som na Ivetu keď sme boli von. Tá len zažmurkala, zjavne stále trochu mimo (čo s ňou bolo dokelu?) a povedala niečo v zmysle: „Ale vieš, ak chceš mať určitý presný typ šiat, tak za to sa fakt platí.“ „Po tom čo povedala hentá sa budem vydávať aj v gumákoch,“ odvrkla som a myslela to smrteľne vážne.

Posledný kúsok akejkoľvek mojej tolerancie a trpezlivosti sa vyparil vo vzduchu keď som sa vrátila domov. Rišo ma privítal s nevídaným nadšením (dnes sa správali všetci čudne) a teatrálne spustil, že by mi rád predstavil svoju priateľku, keďže som o nej už toľko počula. Nechala som sa dotiahnuť do jeho izby kde na otáčacej stoličke nesedela žiadna mladá baba, ale jedna zo žien, ktoré sa mi snažili vnútiť na ulici časopisy keď som čakala na Ivetu. A súdiac podľa prekvapenia v jej tvári si aj ona pamätala mňa.

Gabika:
women_90 Marcel sa mi neozval. Ani v ten deň keď sme boli spolu a ani potom. Čakala som aspoň nejakú esemesku ako „bolo mi s tebou fajn“ alebo „nešli by sme ešte na kávu?“, no nedošlo nič. A to aj napriek tomu, že som očami hypnotizovala telefón každú možnú chvíľku. Nakoniec som zhltla všetku svoju pýchu a zavolala som mu sama. „Marcel? Ahoj, tu Gabika. Ja len či si nechceš vyjsť tento týždeň von.“
Hmm,“ ozvalo sa zaváhanie a ja som si vynadala, že som vôbec zavolala, „nemôžem, vieš mám kopu vybavovačiek a neviem či sa na čas nebudem musieť vrátiť do Anglicka. Ale zavolám ti keď budem mať čas.“ Poslednú vetu som si preložila asi tak, že pokiaľ to bude možné viac sa mi neozve. Nie som blbá. A práve preto som zvolila druhú možnosť, ktorú som si pripravila. Napísala som správu: „Ahoj, čo by si povedal na kávu zajtra po práci? Ak sa ti nápad pozdáva, ozvi sa“ a dala ju odoslať na číslo, ktoré mi Marcel dal vtedy po kine.

Autor: emos / svadbaOnline.sk

Komentáre k "Notes nešťastnej nevesty / 14 časť/"

  1. emos hovorí:

    smutne je skor to, ze ludia co si myslia, z svadba je hlavne o peniazoch a velkej sou skutocne existuju

  2. Prinzeska hovorí:

    ano penaize sice zohravaju dolezitu ulohu pri svadbe, ale zase predavacka nemusela byt az taka neprijemna.ked chce predat mala by poradit aj ine alternativy…

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.