Notes nešťastnej nevesty / 12 časť/

Elena vymýšľa spôsob ako dostať Marcela od Gabiky, keďže začal dvoriť aj jej. Netuší, že jej dal Marcel pokoj len preto, že sa mu Ďuro vyhrážal. Ďuro sa zoznámil s Rišovou priateľkou Martinou a rozhodne sa povedať o nej Ivete, no ešte stále to tají pred Elou.

Elena:
Znova som sa vrátila k vojenskému taktizovaniu, pretože inú cestu nevidím.  Plány typu A,B,C som si naposledy robila ešte niekedy v puberte, no nikdy nemôže byť na škodu vrátiť sa k tomu. Takže, plán A bolo povedať Gabike rovno a do očí, že Marcel je somár a mala by sa od neho držať ďalej. Hej, už som sa o to raz pokúšala, celé roky dozadu. Pravdaže to bol idiot a ja som mala pravdu, ale stálo ma to hádku ako hrom a odvtedy som to radšej neskúšala. Plán B bol nechať ju tak a čakať kým na to príde sama. Čo mohlo trvať aj women_1 celé mesiace. A znova by sa to potom zosypalo na moju hlavu, že prečo som ju nevarovala. Ani z voza, ani na voz. Ostávala mi len možnosť C a to odpútať Gabikinu pozornosť iným smerom. Čo sa prirodzene ľahšie povie ako urobí, no mala som šťastie. Práve v ráno kedy som kráčala chodbou v škole a lámala si nad týmto hlavu, som vrazila do Cyrila. Cyril je mladý telocvikár, veľmi priateľský, bez frajerky. Premerala som si ho pohľadom aký som mu nikdy predtým nevenovala a zhodnotila som, že tie svetlomodré oči a orieškové vlasy po plecia by sa Gabike mohli páčiť.
„Ahoj,“ ozvala som sa tak veselo, že to aj mne samej znelo podozrivo a Cyril prekvapene zaklipkal očami. Fakt ich mal pekné.
„Počuj, čo robíš dnes večer?“  Nedala som mu možnosť prerušiť ma a hneď som pokračovala: „Ja a moja kamoška zháňame nejakého chlapa čo by s nami išiel na horor do kina.“ Ani neviem ako mi to napadlo, ale potajme som dúfala, že nejaký horor v kine aj ide.
„Ja ti neviem…ako nemám žiaden plán, ale…,“ váhal, jasné boli sme kolegovia, ale na rande do kina sme sa práve nevolali.
„Žiadne ale, máš voľno, tak poď. Bude sranda.“
„A čo tvoj priateľ?“
„Má veľa roboty, preto volám teba.“ Cyril ešte chvíľu váhal, no nejako sa z toho nevedel dostať aj keď asi chcel.
„Tak dnes večer, pošlem ti ešte správu o ktorej.“ A zdrhla som, aby nemal šancu prostestovať. Teraz už len ostávalo dúfať v chemický zázrak a to, že Gabika sa bude zaujímať o Cyrila. A ešte, že v kine niečo pôjde.

Iveta:
 Keď sa na telefóne objavilo Ďurovo meno, nemala som to chuť ani zdvihnúť. Ok, nič proti nemu nemám, ale zas s ním nemusím mať ani chuť hovoriť, no nie? Nakoniec som to zodvihla aj tak, bude rodina, musím si zvykať. „Čo potrebuješ?“
„Počuj, Iveta, nemohli by sme sa stretnúť?“
„Nemám čas,“ možno by sa aj nejaký našiel, ale nemôžete ľuďom len tak hovoriť, že máte čas, lebo vás potom budú otravovať v jednom kuse. Najprv som si myslela, že mi chce Ďuro povedať niečo čo s týkalo svadby, no potom začal o Rišovi a o tom, že má frajerku. To sa mi nezdalo až také nenormálne až kým sme si neujasnili akú frajerku. „Čo na to povedala Ela?“
women_101 „Nepovedal som jej o tom. Začala by panikáriť.“ Panika, to by sa na Elu podobalo , možno bolo nakoniec predsa len rozumnejšie, že zavolal mne.
„Máš jej adresu?“ Ďuro mi ju nadiktoval a tak som sa na druhý deň vybrala na návštevu. Dosť risk ísť len tak naslepo k niekomu domov, no mala som šťastie. Dvere do malého bytu mi otvorila baba, asi tak moja rovesníčka, jednoznačne nie Rišova veková kategória a keď som sa predstavila vcelku milo ma pozvala ďalej.  Jej byt bol veľmi zvláštne miesto, už v predsieni obrovský drevený kríž a keď poviem obrovský myslím taký, že by sa naňho dokázala aj sama zavesiť. Nikdy predtým som si nevšimla, že by bol Rišo až takto veľmi veriaci. Všade samé obrázky svätých, na stolíku  obývačke rozložené kadejaké náboženské časopisy, no v skutočnosti som najviac nemohla spustiť oči z jej tváre. „Martina,“ uvažovala som nahlas, „nechodila si ty náhodou do štvrtej a?“ Milá Martina nadšene prikývla. Po pár minútach sa z nej vykľula baba z vedľajšej triedy na gymnáziu kde som chodila. Celkom príjemne sme pospomínali, zasmiali sa a dovtedy mi pripadala viac-menej normála. No potom sa to zvrtlo na Riša a z nej išli vety ako: „Riško je moja druhá polovica, moje nevinné bytie. Vždy som hľadala muža ako je on.“
Muža? Zbláznila sa? Chcelo sa mi zvracať.  V nejakom takomto štýle pokračovala až kým som toho nezačala mať fakt dosť (asi tri ďalšie vety) a nevyskočila z gauča. „Tak počuj, ja neviem či si pedofil, alebo kde je tvoj problém, ale daj môjmu bratovi pokoj! Má sedemnásť, jemine. To si si nevšimla? Nie je to muž!“
Martina na mňa len civela a ja som sa skutočne rozbehla: „Daj mu pokoj, lebo inak ti vyrobím problémy o akých si ešte ani nepočula!“
Ráznym krokom som odkráčala z izby i z bytu a zdalo sa mi, že za mnou zaznelo ticho: „Ale ja ho ľúbim.“ No otáčať sa mi už nechcelo.

„Ela ma zavolala do kina, musím ísť, inak to nestihnem,“ hovorila Gabika pomedzi to ako skackala na jednej nohe a snažila sa obliecť si nohavice. Bol už takmer večer, Marcel ležal ešte stále na gauči a toto plán rozhodne nebol. Aj keď, smerovalo to k tomu, to musela Gabika uznať aj keby nechcela. Marcel na ňu čakal v to poobedie pred poisťovňou s absolútne nevinným výrazom v tvári a kvetom v ruke. Išli na kávu, hovorili o hlúpostiach a potom Marcel povedal: „Poďme ku mne, je tam väčší kľud na rozprávanie. Nemám moc rád women_10 takéto kaviarne.“ „Prečo nie?“ povedala Gabika a rovnakú otázku si položila aj v duchu keď ju začal za dverami bytu bozkávať. Páčil sa jej, určite vyzeral dobre bez trička (na čo prišla asi o pol minúty neskôr) a celkovo v tom nevidela problém. „Máš nejakú ochranu?“ opýtal sa pomedzi bozky.
V tom už problém videla: „Nemám, ale to nevadí.“
„Určite nie?“
Na chvíľu jej napadlo či nie je trochu neskoro pýtať sa jej to keď je už takmer vyzlečená na gauči, no povedala len: „Nie, to je v pohode.“
A tak sa vyspala s Marcelom, teda technicky nevyspala, no bola by ostala keby si Elena nevymyslela to kino. „Neviem čo ju to napadlo. V kine sme neboli posledných päť rokov. A ešte k tomu na nejakú hororovú kravinu,“ vysvetľovala Marcelovi pomedzi to ako si dávala vlasy do gumičky.
„Že ju pozdravujem,“ povedal Marcel s kútikom úst posmešne vytiahnutým dohora.
To si Gabi nevšimla. „Odovzdám,“ povedala iba, dala mu pusu a utekala za Elou.

Nikto nemohol ani len tušiť , dokonca ani sám Ďuro, ktorý čosi podobné mohol predpokladať, čo ma v pláne jeho mama. Tá prefíkanosťou a šikovnosťou sebe vlastnou vošla do synovej izby veľkú bielu obálku v jeho business_women_17 vrchnom šuplíku vymenila z
a úplne rovnakú. V tej prvej bol zoznam hostí aj s adresami na pozvánky, v tej druhej ten istý zoznam doplnený o niekoľko mien podľa vlastného výberu jeho mamy. Ostávalo jej len dúfať, že Ďuro list kontrolovať nebude a o vytlačenie adries rovno na obálky sa postará ten známy, ktorý im sľúbil, že pozvánky a oznámenia vytlačí.

Autor: Emos / SvadbaOnline.sk

1 *Komentár k "Notes nešťastnej nevesty / 12 časť/"

  1. Prinzeska hovorí:

    martinka je teda nabozenska fanatcicka…no super.:=)to bude zabavy…:=)

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.