Notes nešťastnej nevesty – 1.Časť: Vianočné prekvapenie

Volám sa Elena a som zasnúbená…. Znie to čudne, však? Nevšímajte si to, že je to ako predstavenie sa z Klubu anonymných alkoholikov, ale to slovíčko „zasnúbená“.  Samo o sebe mi príde akosi čudné. A ešte pred piatimi minútami som bola iba obyčajná Elena.  A všetci na mňa hľadia inak. Sedím v kresle, Ďuro je vysmiaty až zvrat „mesiačik na hnoji“ nadobúda nové významy, mama sa tvári nanajvýš spokojne, otcovi to je jedno, sestra naštvane odišla a brat dopíja likér z pohárikov.

No, aby som začala pekne poporiadku. Dnes sú Vianoce. Tie zvyknem mať napriek všetkým nezhodám, zmätkom a chaosu rada. Keďže stále žijem s rodičmi, pomôžem mame upratať dom, pripomeniem otcovi kde minulý rok odložil svetielka a ak má môj šestnásťročný brat náladu, pomôže mu ich rozvešať (momentálne však prechádza obdobím kedy nemá náladu skoro nikdy). Potom príde moja staršia sestra od seba z bytu niekedy poobede s hlúpou výhovorkou prečo nemohla prísť už ráno (vytopili ju, zavolal jej šéf z práce – na women_96 štedrý deň, cestou k nám bola nenormálna zápcha – sú to najviac dva kilometre, neviem prečo nechodí pešo, alebo sa stalo čokoľvek rovnako uveriteľné.) Pravdaže si neprizná, že sa jej prosto nechcelo upratovať a pomáhať s jedlom. Iveta býva sama pretože si to jednak môže dovoliť ( čo ja z platu učiteľky sotva), ale tiež preto, že nikoho nemá. To mamu začne vždy okolo Vianoc a Veľkej noci znepokojovať do takej miery, až to nevie udržať v sebe a povie to nahlas. Deje sa to posledné štyri roky a nasledujúce udalosti sú ľahko predpokladateľné. Brat zalezie k počítaču, otec sa niekam sprace, len aby sa neotočili naňho a keď sa k ním ozvem ja schytám to najviac. Tohto roku som sa však z kuchyne odpratala aj ja a keď Iveta skríkla: „To, že ma Ela chlapa ešte neznamená, že je na tom lepšie,“ bola som už mimo dosahu. Ako dobre.  A práve vtedy zavolal Ďuro. Vraj či by nemohol po večeri prísť k nám, chce mi dať darček a má aj čosi pre rodičov. Kývla som plecom, že nech pokojne príde, ešte nikdy na návštevu neprišiel na Štedrý večer, ale to naši toľko prežijú. Zo skrine som vytiahla lovecký nôž čo som mu kúpila, aby mal keď pôjde s chalanmi na túru a pripravila som ho v darčekovej taštičke vedľa. Prišiel brat Rišo, cestou do kuchyne nakukol do taštičky a zahundral: „Chceš ho podrezať?“ „Nie, ale použijem to na teba, ak neumyješ riad.“ zakričala som za ním a on už len z kuchyne dodal: „Potom bude od krvi.“ Malú konfrontáciu som vzdala bez toho, aby som viac myslela na večer som šla upokojiť Ivetu. Aby ma nezabila keď príde „môj chlap“.

S Ďurom sme spolu dva roky a štyri mesiace. Je odo mňa o dva roky starší a zoznámili sme sa na narodeninovej oslave mojej spolužiačky kde ho pozval akýsi kamarát. Ja som mala rok a pol do skončenia školy, on už mal po. Došiel ku mne s fľašou lacného vína a keď mi na internátnej izbe do plastového pohárika nalial, opýtala som sa ho či lepšie nemal. „Aha aká vyberavá,“ skríkol tam pred všetkými, už zjavne osmelený. Potom si prisadol, položil mi ruku na koleno a povedal, že ako ospravedlnenie ma pozve na lepšie. Ruku som mu zložila, povedala som mu, že o pozvanie nestojím a odišla na druhú stranu izby. Presne o tri dni, keď už som na to skoro zabudla stál pred vchodom do internátu a v ruke držal fľašu vína. Už triezvy, vraj si zistil kedy mi končí škola (prišla som o dobrých štyridsať minút neskôr ako predpokladal), ospravedlnil sa mi a opýtal sa ma či ma teda môže pozvať. Bolo mi ho chudáka ľúto a tak som ho zavolala hore. Ako som sa neskôr dozvedela, kúpil najlepšie víno aké mu odporúčali a od kolegu si musel ešte aj požičať, lebo bol tesne pred výplatou. Keď som sa ho potom opýtala prečo to všetko urobil povedal, že ešte nikdy sa tak pred žiadnou ženou nestrápnil a chcel to vynahradiť.

A najskôr sa to rozhodol urobiť tak, že o dva roky a štyri mesiace strápni mňa. Aspoň tak som si pripadala keď sme po vianočnej večeri sedeli v obývačke a Ďuro hlasnejšie než bolo potrebné podotkol: „Ešte som ti nedal tvoj darček.“ Otec pozeral Mrázika, mama lúpala mandarínky do mištičky, brat sedel pri počítači a Iveta dojedala oblátky s medom v kuchyni. Popravde keď Ďuro povedal, že príde s darčekom, moja najšialenejšia predstava bola, že donesie škrečka v krabičke. Keď si však začala kľakať pred kreslo rovno pred mojim rodičmi a bratom, začala som na protest krútiť hlavou. Skôr však než som stihla povedať „toto nerob,“ spustil: „ wonan_1 Elenka, je to už nejaký čas čo sme spolu…“ Nemám šajn čo nasledovalo, popravde, nevnímala som. Sledovala som len ako z vrecka nohavíc vyťahoval krabičku a s hrôzou mi dochádzalo čo sa deje. V tejto krabičke rozhodne škrečok nebude, hovorila som si v duchu a bolo smiešnym paradoxom, že namiesto lesklého obsahu som si predstavovala ako by sa tam niekto snažil napchať malého hlodavca. „Vezmeš si ma?“ Ťukanie klávesnice stíchlo, otec prestal prepínať kanály, aj mama už kdesi odložila misku s mandarínkami. „No…asi, áno,“ vysukala som zo seba nakoniec  a Ďuro zneistel. „Asi?“ „Prekvapil si ma,“ snažila som sa zachraňovať trapas ako sa len dalo, „ ale áno.“ V podstate som inú možnosť nemala. Predo mnou kľačal môj milovaný Jurko a až to vháňalo slzy do očí ako prosebne vyzeral, mama div netlieskala a Iveta vo dverách obývačky penila. Chvíľu bolo ticho a potom ma Ďuro, aby slávnostne zakončil celé predstavenie, zodvihol za ruku a povedal: „Tak sa budeme brať.“ „Nemal si tú krabičku otvoriť?“ opýtala som sa keď som trocha prišla k sebe. Nebol v nej prsteň, ale ani škrečok. Malé srdiečko na tenučkej retiazke. Až toto ma prinútilo skutočne sa usmiať a s láskou pozrieť na autora tohto šialeného nápadu. Ďuro vedel, že nenosím prstene a toto bolo hrozne krásne gesto.

A odvtedy som zasnúbená. Je to čudný pocit. Iveta je stále v kuchyni, a ja tuším, že naštvaná. Niežeby mi to neželala, skôr si myslím, že je to pre ňu ešte väčšie prekvapenie ako pre mňa. Má tridsať jeden a vždy bola lepšia, krajšia, úspešnejšia ako ja, no myslím, že to, že som ju predbehla v tomto ju bolí najviac. Keď trochu ustane rozruch, budem sa s ňou musieť ísť porozprávať. Vlastne, aký rozruch? Popravde, čakala som väčšie haló. Rišo odišiel od počítača dopíjať poháriky s likérom, otec prepol kanál a mama nanajvýš spokojná sa práve opýtala Ďura: „A to si nemohol radšej kúpiť pekný prstienok?“

Autor: emos/SvadbaOnline.sk

Komentáre k "Notes nešťastnej nevesty – 1.Časť: Vianočné prekvapenie"

  1. KvetkaVT hovorí:

    …tak potom mas velmi dobru predstavivost…:=) aj taky panelak alebo ine serialy sa netocia podla skutocnych udalosti, a predsa maju uzasnu sledovanost…drzim teda palce!

  2. hamptonka hovorí:

    no tak to ideme na jednej lodi ja som to zazila vecer pred stredrym dnom…tak cakam aky date datum, lebo ja ho este nemam…a to z jesene sa asi presunie na leto..lebo dolezity host teda kamoska caka babo..a ja pracujem v zahranici………..hm ..tak to chcem spachat ako pocuvam nemozne lebo rok do predu treba vsetko rezervovat..haha ak ten vas serial bude mat datum o rok moc mi nepomoze v organizacii.hihi

  3. emos hovorí:

    dakujem vam vsetkym za podporu a komentare, ktore ma velmi potesili a povzbudili. sama sa tesim na reakcie na dalsi diel :) (p.s.: pribeh nie je pisany podla skutocnych udalosti, no takmer kazda postava je inspirovana skutocnymi ludmi)

  4. JaS hovorí:

    bolo to svieze a mile, malo to gule, aj slza mi vysla a predstavila som si seba pred skoro 30 rokmi na lavicke v meste, kde sa neklakalo, nevyberali sa krabicky z vrecak, len mi bolo oznamene, ze by bolo dobre sa zobrat, lebo uz nechce byt starym mladencom(on mal skoro 25 a poznali sme sa 2 mesiace), no lidicky, nova doba, deti su zase vychovane!!!:)))

  5. bella hovorí:

    velmi sa mi paci tento clanok a cakam na pokracovanie. :-)

  6. Moderator hovorí:

    je to super clanok aj ja sa tesim na dalsiu cast :-) len dohovie, ci to je z reality :-) mozno nam povedia na konci pribehu :-)

  7. Prinzeska hovorí:

    super clanok! fakt pekne napisane…tesim sa na dalsie diely!

  8. emef hovorí:

    velmi dobre.. prijemne som sa zabavila.. nazov notes nestastnej nevesty dava celemu pribehu punc originality a akehosi ironickeho paradoxu, ze sa takto pise prave na svadobnom portali, ale preco nie.. je to fajn zmena.. uz sa tesim ako sa elena popasuje so svojim nestastim nevesty v dalsej casti :)

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.