Kde sa vzali obrúčky?

Obrúčky – symbol lásky, záväzku, vernosti, večnosti a úcty. To všetko sa skrýva v jedinom kúsku lesklého kovu. A predsa znamenajú tak veľa…

Výmysel starých Egypťanov

wedding_rings_6

Verili by ste, že už takmer pred 4000 rokmi si v starovekom Egypte vymieňali obrúčky? Tieto prvé manželské dary sa vyrábali z trávy, sena, kože, kostí či slonoviny.  Obrúčky pre Egypťanov predstavovali večnú a nesmrteľnú lásku. Kruh bol symbolom nekonečna – nikde nezačína a nikde nekončí. Za najvhodnejšie miesto na nosenie považovali práve prstenník ľavej ruky, čo spájali s faktom, že srdce sa nachádza na ľavej strane tela, a tak je žilami spojené s prstami.

Starovekí Rimania tiež nadviazali na Egypťanov, ale pre nich bol prsteň skôr symbolom majetku, čo bolo nevýhodné najmä pre mladé Rimanky, pretože ich manželia svojím spôsobom vlastnili. Prstene sa tu už vyrábali z bronzu a železa, na znak dlhého a trvácneho manželstva.

Ázia, Európa, Amerika

Tradícia svadobných obrúčok sa z Egypta šírila do celého sveta. Skladacie prstene boli komplexným typom šperku, ktoré boli veľmi populárne v Ázii a tieto šperky mali krásnu vlastnosť byť rozdelené a znova spojené, pravdaže, ak ste vedeli ako. Neverné manželky sa museli mať na pozore a nikdy si obrúčku z prsta nesnímať. svadobne obrucky Po odstránení sa totiž prsteň rozpadol a zložiť ho vedel iba ten, kto mal na to potrebné schopnosti.
Európania začali okrem klasických obrúčok používať aj šperk, ktorý dnes voláme zásnubný prsteň. Tento prsteň sa dával milovanej osobe ako znak sľubu a predstavoval vernosť a lásku.
V roku 860 pápež Mikuláš l. vydal dekrét, ktorým prehlásil snubné prstene a obrúčky za povinnú súčasť svadby. Prsteň, pokiaľ možno zlatý, navliekal muž žene. Ak jeden z partnerov manželský sľub porušil, bol exkomunikovaný z cirkvi. Žene dokonca hrozil doživotný kláštor.

Amerika na tom bola však úplne inak. Počas koloniálneho obdobia boli všetky druhy šperkov zakázané pre ich morálnu bezcennosť. Miesto toho sa na znak lásky dával praktický náprstok. Po svadbe však nevesty väčšinou odstránili spodok „svadobného náprstku“, a tak vlastne dostali určitú formu prsteňa.

Naspäť do súčasnosti

Nech už boli pohnútky našich predkov, ktoré viedli k vzniku obrúčok, akékoľvek, okrúhle prstene stále ostali neodmysliteľnou súčasťou manželského života. Vyrábajú sa väčšinou zo zlata – žltého, bieleho alebo červeného. Novinkou je výroba prstienkov z platiny, ktorá je mimoriadne trváca, aj keď nám siahne hlbšie do peňaženky. Dnes už štandardnou službou je i gravírovanie mien, dátumu svadby, či iných nápisov alebo symbolov.

A povedzme si to na rovinu, milé dámy, každá z nás sa z tohto drobného kúsku šperku teší a chráni si ho ako oko v hlave. Predsa len stratiť symbol vernosti by bola veľká škoda. Nemyslíte?

Autorka: Natalia de Assis Moreira/ SvadbaOnline.sk

K tomuto článku zatiaľ nie sú nijaké komentáre.

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.