Ako ste sa zoznámili? Autorská súťaž!

Chcete sa aj vy podeliť o váš príbeh ako ste sa zoznámili s vašim partnerom?

Trvá tento vzťah dodnes alebo ste ho dokonca zavŕšili nádhernou svadbou? Ak ste aspoň na jednu z týcho otázok odpovedali Áno, neváhajte a napíšte nám o tom !

Portál svadbaonline.sk vyhlasuje súťaž o najkrajší príbeh vášho zoznámenia! Najkrajší príbeh, ktorý vyhodnotí naša redakcia uverejníme už v ďalšom čísle online časopisu SvadbaOnline!

Píšte a pochváľte sa medzi svojimi známymi, že práve Váš pribeh bol ten NAJ!

Redakcia SvadbaOnline.sk

Píšte na: redakcia@svadbaonline.sk

 

Komentáre k "Ako ste sa zoznámili? Autorská súťaž!"

  1. Admin hovorí:

    chceli sme aby ste nam to posielali na mail, avsak nevadi….dokazeme to precitat aj tu! dakujeme!

  2. katusska1 hovorí:

    ahojte, my sme sa spoznali cez leto 2007. nas pribeh je tak trochu usmevny, uz len kvoli nasmu veku. ja, 14rocna ziacka konciaca 8. rocnik a on, 17rocny student. popravde, v tej dobe som sa vobec nezamyslala nad chalanmi a uz vobec nie nad nejakym vaznym vztahom. moje myslienky patrili len skole, kniham, sem-tam nejakemu stretnutiu s kamaratmi.
    bol horuci julovy den, kazdeho to tahalo von a ja som nebola vynimkou. zalarmovala som kamosky, isli sme na kupalisko, a prave toto miesto sa mne/nam stalo osudnym… da sa povedat, ze nase zoznamenie bol jeden velky a trapny omyl: mareka som si pomylila s jeho kamaratom. vliezla som do bazenu, schytila zozadu mladenca a sup hlavicku pod vodu. asi si viete predstavit ten sok, ked som zistila, ze na mna kuka cervenymi ociskami uplne cudzi clovek, ups. no ale kym som sa spamatala, uz som vykasliavala vodicku ja ;). dali sme sa do reci, ale laska na prvy pohlad to nebola. teda, aspon nie z mojej strany, no viem, do coho sa hned zalubil on, ale to radsej neprezradim… mozete si vsak domysliet, oci to nie su, a napokon, je to chlap = je to cuně :d.
    na kupalisku sme sa odvtedy stretavali kazdy den. az par dni neprisiel. opytala som sa znamych, co je s nim, a ked som zistila ze je len na dovolenke a coskoro sa vrati, neuveritelne mi odlahlo. vtedy som ani nevedela preco. teraz uz viem. bol to prvy naznak toho, ze mi chyba a bala som sa, ze uz viac nepride.
    onedlho sa chystala blizko mesta taka ta typicka dedinska diskoteka (bola moja premierova), vychadzku som mala az do 22,00. uz od 20,00 som cakala, kedy sa konecne zjavi. nemala som jeho cislo, ani on moje, takze mi neostavalo nic ine, len pockat. samozrejme, prisiel ked bolo skoro 22,00. zavolala som si taxik, a mohla som ist tak do postele, nie prezivat moju prvu summer love. prisla som domov a mama zbadala moje nestastne psie oci, odviezla ma naspat na miesto cinu a pockala pri aute az skoro do 4,00 rano :). bolo to 27. jula 2007 (doteraz mam odlozenu priepustku zo zabavy s tymto datumom) – nas prelomovy den. zrovna vtedy sme spolu stravili pekny cas a viac sa zblizili, spoznali. po ceste domov som na neho stale myslela a zistila som, co su to tie motyliky v pupku.
    na druhy den rano som si nasla milu sms (uz si stihol vypytat cislo), ako mu bolo so mnou dobre a podobne veci, ktore si kazdy rad pocuje alebo si ich aspon precita. zavolal ma previezt sa po okoli na bicykli – xi, kolka romantika:-). a takto sme sa vozili aj nevozili :p kazdy den, a potom prisla otazka, ci by sme to spolu neskusili. bola som zasadne proti, myslela som si, ze sa mi laskou zatemni mozog a budem len sklamana. tak chudak, so sklamanim v ociach prijal moje odmietnutie (doteraz nechapem, preco som hned nepovedala ano – mozno som cakala na krajsi datum :d), ale nadalej sme sa stretavali. prisla mi rozkosna sms, v ktorej sa ma pytal, ci ma moze pobozkat. ja cela cervena, nikdy nepobozkana, ostala som sokovana. napisala som mu jasne, vyzbrojila sa zuvackami a isla za nim. moj prvy bozk v zivote (6. august 2007) – katastrofa, neviem pre koho vacsia. marek bol v oblasti pier ako po utoku zuriveho psa, ja zahanbena a so slzami v ociach. nastastie, bol trpezlivy.
    17. augusta 2007 sme sedeli u nas doma na dvore, pretoze sa uz chystal odist. zamyslela som sa nad tym, ako ho u nas doma maju radi a je to naozaj dobry clovek a taky sa dnes tazko hlada. dokonca, ja som ani nehladala a nasla som. tak som o nas vztah ziadala tentokrat ja jeho a bolo to spravne rozhodnutie. bolo presne 19:43, ked sme sa dali dokopy (nie som psychopat, len som sa nahodou vtedy pozrela na hodinky). takto sa zacala nasa spolocna cesta.
    prezili sme toho doteraz skutocne vela. zda sa mi akoby to bolo teraz, ked som lezala v horuckach so zapalom prsnika, ked sa so mnou triasol na moj deviatacky monitor, tlieskal mi na mojom absolventskom klavirnom koncerte, tesil sa, ked ma vzali na obe gymnazia, drzal mi palce pri mojej ceste stredoskolskym zivotom, bol pysny na mna – na moje znamky, uspechy a stale je, plakal so mnou, ked mi umrelo morske prasiatko, pred piatimi mesiacmi sa radoval z mojho vodicaku, potom zuril pri mojom soferovani, mohla som sa mu vyplakat pri mojom prvom skrkanci na aute, ktory dnes oslavuje presne 3 tyzdne. nedavno pribudlo po roku setrenia vlastne auto, z ktoreho mame obrovsku radost a dufame, ze pojde este dalsich niekolko tisic kilometrov. bol pri mne pri vsetkych dolezitych chvilach mojho zivota, tak ako ja pri jeho. jeho maturitu sme zvladli, teraz je na rade moja. pocas stuzkovej som si uvedomila, aka som neskutocne stastna, ze ma na nej sprevadzaju prave mamina, marek a moja najlepsia priatelka, dakujem osudu za tychto uzasnych ludi v mojom zivote. marek je uzasny preto, lebo je tolerantny, neklame, hladi viac na mna ako na seba, dba o to, aby nam bolo dobre, ustelie nam perinky  a je neskutocne starostlivy, pozorny a slusny. proste je to ten clovek, ktoremu v zivote mozem verit a viem, ze nesklame. mame aj plany do buducnosti , tak ako kazdy par – aj ked na deti a rodinku si musime trochu pockat, rada by som sa dostala na vysku, a tam si nasli nejaky byt, stastne spromovala uz ako vydata pani a mozno aj s babatkom v brusku. teraz sa tesime na piate vianoce a stale neviem, aky darcek mu kupit. ja som ten moj najlepsi paradoxne dostala cez leto. jednoducho, bol najlepsim omylom, aky som kedy spravila.

  3. bambulamarika hovorí:

    zoznamili sme sa cez internet. pisali sme si cca 3 roky. ked uz sme sa mali konecne stretnut vzdy nam dotoho nieco prislo. raz nemohol on raz ja. ale 4. februara 2010 sa nam to konecne podarilo. moje prve pocity boli zmiesane a jeho tak isto. ani jeden nebol taky ako na fotke, ktoru sme mali na internete. nebola som si dokonca ani ista ci to je on a tak som mu prezvonila. snazila som sa sice mu prezvonit nenapadne ale ked sa otocil tak ma spoznal a hned vedel ze som to ja. podisiel ku mne a ja knem a sme sa zoznamili. najprv sme sa ani nerozpravali iscli sme vedla seba ale obaja sme boli ticho. ked sme prisli do baru ja som sa od nervozity strasne rozkecala a on ma len pocuval. potom som ostala ticho aby som dala aj jem priestor ale on stale nic. nakoniec mi povedal, ze on radsej pocuva ako rozprava. potom musel ist do prace a tak som ho isla odkopnut a neskor som isla s kamaratkou von aby som jej povedala co sa stalo. kamaratke som povedala, ze on nieje moj typ lebo je tichy a ani vyzorom ma nijak neuputal. ale vecer ked som isla spat mi prisla sms ci by som sla este vonk a ja som neodmietla. takto sme boli vonku ete 3 krat. a po tychto stretnutiach sa mi strasne zapacil ako clovek zistila som, ze je strasne mili, pozorny a aj vtipny. no a nakoniec sme sa 7. februara 2010 dali dokopy. a teraz by som ho nemenila za nikoho. strasne sa lubime a planujeme si spolocnu buducnost.pise sa rok 2011 a ja doplnam par info ako to snami pokracuje … stale sme spolu a sme stastny ze mame jeden druheho aj ked niekedy to poriadne medzi nami zamava. no na buduci rok zaciname staviat nas domcek ak vsetko pojde ako ma …ale podla vsetkeho domcek ete musi pockat bo niesu az take financie ale svadbicka za to bude a to 25 augusta 2012….

  4. bambulamarika hovorí:

    a kde mam napisat ten pribeh???

Zanechajte komentár

Musíte byť prihlásený(á) aby ste mohli vkladať komentáre.